Presne pre ne sme

maškaráda s memorandom

Zberné suroviny
časov uplynulých
najdených o 0:03,
pri pokusoch
a omyloch
zaspať pri prítulných
vpádoch minulosti
a vlámanej viny
s nimi.

Zmy mi
postrádanie.
Zmizni
nahrádzanie
plnosti
súčasnosti.

Sú časti zlosti,
čo nedovolia
spánku prísť,
keď
ľudia milosti
hodinára
neodolali
minulosti.

A
sklenára
pri nezaspatí
do rána,
čo dotvára
čas
nezavolali.
Lebo cez čisté okná
sa spomínať nedá
a memorandum
zaniká,
listina je neplatná.

A zastať
sme síce stihli,
ale neuchránili sme
večnosť.
A to, že prešlo
všetko,
čo sme držali zavreté.

Že to, čo ste vtedy nechceli
od seba pustiť,
teraz len letmo stretnete.

Že to, čo ste v exceli
mali v zálohe
musíte použiť
na záchranu zlyhaných plánov.
A poslúžiť
mašinérii architektov
a ich zle daným pánom.

Tak na ponáhlo
majú noci, čo stoja za to.

A precitnutie
je odhalenie
slabostí
sviatostí,
čo boli odohraté
a že bolí
prítomnosť,
ktorá má
zápasy o zlaté
dojmy uschované
v memoároch vedomia
nenávratov.

A je dobre, že všetko plynie,
že rieky a nohy
nie sú ekvivalentné.

Dialektici
a metafyziky kritici
si prichádzajú na svoje,
a tým sa darí,
no nie sú to oni,
po ktorých túžite,
keď ich stretnete.

Máme len prítomnosť alebo minulosť
nikdy nie oboje.
A je jedno,
čo máme kedy,
keď sa maškaráda tých dvoch mení
a rýchlosťou električky,
ktorú si chcel pôvodne stihnúť
uteká preč všetko, čo bolo,
uteká preč všetko, čo bolí,
uteká preč všetko, čo už neni.

(0:25)