Kedy máme dosť?
Kedy určujeme čoho mať koľko?
Kedy pýtame si viac?
Bez okolkov
naivne si mysliac,
že body sú mýtus.
Že nedajú sa strhnúť.
Že máme nekončiaci pulz.
Kedy to máme stihnúť?
Presýtiť sa.
Nechcieť viac.
Kedy zafungujú faktory,
kedy dosiahneme bod, ktorý
dodá satisfakciu?
Dostatočnú reakciu
na nikdy nekončiacu akciu.
Zvýšime koncentráciu
a všetko sa rýchlejšie udeje.
Odsúdené na kastráciu
pôžitky sveta nechcené
nechcene premárnime.
A to nechceme.
Kedy sa skončí honba za nasýtením?
Veď prináša len pochabý
SATURAČNÝ BOD.
To miesto úplnosti,
kedy prejdeš na posledný schod.
Padne ti to vhod,
človek nedočkavý?
Čo najrýchlejšie presýtiť sa,
zmariť šance,
pravdepodobnosti
svetských požehnaní.
(19:39)
ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
