Presne pre ne sme

vdychovanie

Jeden vdych
v ublíženiach tých,
jeden výdych
v zblíženiach zlých.

Zvedený jej podobou,
ženou mne podobnou
trvajúcej krátko,
ale účinne
pofajčujúc nečinne
v zápale
a návale
túžby
po cigarete už by
jeho pery bažia.
Je jeden z tých,
čo život si nevážia.

Ale o smrť tiež
nechcú bojovať.
Do väzenia
bez mriež,
ženy ho väznia.

Chuť mám ja,
možno na ňu,
na cigaretu,
možno na neho
na zvereného
záveternej závislosti
a spoločenskej márnivosti.

A závislí sme obaja
dymiaci sa do raja,
lebo v ústach pohltených
dymom priamych naplnení
sa peklo zdvojnásobí.

Zdolám zopár poschodí
pre nádych umlčaný nikotínom,
pre jeho dych
a ženu v ňom v úzadí.

V nežiarlení na ňu,
lebo zatiaľ, čo ona kráti
dobu jej možností užívania,
ja oživujem prítomnosť
abstinencie jeho zlyhávania.

Tiež beriem dych
a vnášam pokoj pľúc.
Tak nech si je,
on a cigareta.
Aj my si budeme,
ja a konkurencia.
Kontraproduktívna erekcia
pre užívateľa
v návale expanzie,
ktorý spoznáva svet,
skreslený realitou liek.

Tak prchko smrdiaci,
do úst nálev šťastia,
prebúdzač života smrtiaci.

A tak to nie som
jedine ja,
ale
stará dáma v jeho ústach,
v mojich blúzkach
zabľúdená jeho vinou
nasýtená voňavou špinou.

(19:46)