Nájsť miesto
na usadenie
perspektívy,
ktorej sme odovzdaní.Nájsť priestor
na usadenie
serpentíny,
kde sme na rozhraní.Váženia si seba,
váženia si iných,
zvažovaním,
v ktorom sme rozmazaní
a
v akom druhu viny.Zaviazaní
konvenciám,
zazlievaným
korekciám
osudu
o súdení,
odsúdení.V porovnaní,
kde my sme
a kde sú iní.Tak neurčití
a zásadití
v cenách,
ktoré prikladáme
ľuďom
a súdom,
aké prebiehajú
v svätom grále
nášho tela.
Akú hodnotu
určujeme
všetkým na základe seba.Ako meriame,
vážime,
sa opovážime
vykazovať závery
a otázkou dôvery
opovrhujeme.Nemilujeme
rovnako hodnotne.Hodnotou
si prepáčime
to odporné
v zvláštnom sebe,
vo vlastnom svete.A na dno slov
sa uráčime
odvažiť
dôstojnosti veľa
pre tých,
čo nevážia si
to, kým sú
bez titulu,
bez ostychu,
bez zmyslu.Znamenitú
hodnotu
prikladáme
nálepkám,
preklepom,
rolám a modelom.
Pominuteľným omylom
určenia,
čo z toho sme iba my
a čo z nás iba urobili
hodnoty
prepletené špinou autority,
popletenej symboliky
múdrosti
smerujúc
do priepasti.Učenia
nekončiace
o pokore
a láske
k hodnote
iba človeka
tak ako bol narodený.Bez postrannych vytvorení
nadčloveka.
Lebo hodnota
je rovnaká,
keď každý
raz bol to isté dieťa.(22:20)

ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...