Nájsť miesto
na usadenie
perspektívy,
ktorej sme odovzdaní.
Nájsť priestor
na usadenie
serpentíny,
kde sme na rozhraní.
Váženia si seba,
váženia si iných,
zvažovaním,
v ktorom sme rozmazaní
a
v akom druhu viny.
Zaviazaní
konvenciám,
zazlievaným
korekciám
osudu
o súdení,
odsúdení.
V porovnaní,
kde my sme
a kde sú iní.
Tak neurčití
a zásadití
v cenách,
ktoré prikladáme
ľuďom
a súdom,
aké prebiehajú
v svätom grále
nášho tela.
Akú hodnotu
určujeme
všetkým na základe seba.
Ako meriame,
vážime,
sa opovážime
vykazovať závery
a otázkou dôvery
opovrhujeme.
Nemilujeme
rovnako hodnotne.
Hodnotou
si prepáčime
to odporné
v zvláštnom sebe,
vo vlastnom svete.
A na dno slov
sa uráčime
odvažiť
dôstojnosti veľa
pre tých,
čo nevážia si
to, kým sú
bez titulu,
bez ostychu,
bez zmyslu.
Znamenitú
hodnotu
prikladáme
nálepkám,
preklepom,
rolám a modelom.
Pominuteľným omylom
určenia,
čo z toho sme iba my
a čo z nás iba urobili
hodnoty
prepletené špinou autority,
popletenej symboliky
múdrosti
smerujúc
do priepasti.
Učenia
nekončiace
o pokore
a láske
k hodnote
iba človeka
tak ako bol narodený.
Bez postrannych vytvorení
nadčloveka.
Lebo hodnota
je rovnaká,
keď každý
raz bol to isté dieťa.
(22:20)
BINABASA MO ANG
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
