Včera
zastrelená
bola moja viera
na záchranu v zajtrajškoch.
Vo vysnívaných destináciách
trúchliacich po
aglomeráciách
v prepadnutiach na dno,
kde zlo
údajne už nemá
predplatený nájom
a tým pádom
už nebude súčasťou nás
a života,
ktorý je vo vlastníctve výlučne
a výhradne našom.
Že tam kdesi zajtra
už negatívne skúsenosti,
nepríjemné skutočnosti
nemajú nárok byť.
Že budeme zachránení
v dňoch nových,
nezlých.
Inscenácia slova zajtra
je mýtus.
Implikácia šťastia,
úteku do raja
je zlý vkus
túžob.
Včera už bolo,
dnes je nekonečné
a zajtra neuskutočnené
nepredpokladateľné
neprekonateľné
nezdolateľné niečo,
čo nás iba stretne.
Mení výzor
ako víchor.
Vtiahne každého
a tempa vražedného
dá nám napiť,
aby smädní sme neležali v rakve.
Je to krátke.
Pobyt tu,
trvanie včerajška,
útecha zajtrajšia.
(16:14)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
