Dangerous Criminal [Dokončené]

Muž v maske

Prechádzala som sa po zelenom Central parku a mierila do mojej obľúbenej kaviarni pre kávu a zákusok. Nevedela som sa dočkať, kedy si tam sadnem a v tichosti prečítam nejakú knihu.

Jedným okom som sa obzerala, či niekde nie sú novinári ale našťastie neboli. Hrali sa tu deti, naháňali sa alebo len tak sedeli na dekách pri rodičoch, ktorí si čítali knihy alebo telefonovali. Ľudia tu behali so slúchadlami v ušiach alebo boli na prechádzke so svojimi domácimi maznáčikmi.

Cŕŕŕŕn Cŕŕŕŕŕn

Chytila som telefón a na obrazovke videla otcove číslo. Zdvihla som.

,,Áno?" Spýtala som sa.

,,Kde si zase zmizla?" Počula som nahnevaného otca.

,,Ako každú nedeľu poobede. Išla som do kaviarni za Central parkom. Dám si kávu, zákusok, niečo si prečítam a pôjdem domov." Odpovedala som.

,,Za dve hodiny nech si doma," počula som v pozadí, že mu zvonila pracovná pevná linka.

,,Ahoj." Odvetila som mierne nahnevaná a vypla ho.

S hlbokým nádychom som zaťala zuby a pokračovala v ceste.

Môj otec, Thomas Mellwear, bol veľmi prísny človek. Kvôli jeho postaveniu som nemala vlastný život. Len ten jeho. Môj otec sa správal tak akoby sme mali modrú krv.

Každý večer som musela s otcom absolvovať stretnutia s dôležitými ľudmi ako sú politici, vojaci, policajti. Musela som byť vzorovým dievčaťom, ktoré sa vždy ukáže v krásnom svetle pred novinármi.

Mama mi zomrela pred siedmimi rokmi a žiadnych súrodencov som nemala. Otec si pred dvoma rokmi našiel novú ženu, s ktorou nemám dobrý vzťah. Viem, že to spravil len kvôli jeho vizitke. Ak sa stretneme v súkromí, hádame sa.

Žiaden pokoj a ani kľud.

Práve preto sa teším do školy v Anglicku. Chodím na súkromnú vysokú školu pre dievčatá.
Je to môj posledný ročník ale aspoň tu je viac voľnosti, keď mi za zadkom nie je otec. Učí sa tu Etika, Ekonomika, a iné predmety. Samozrejme, táto škola je určená pre dievčatá bohatých ľudí, aby boli pripravené mať muž z vyšších kruhov a poznali, čo sa patrí.

No pre mňa to bol menší oddych. Aspoň pár mesiacov na internátnej škole.

Hovorí sa, že Anglicko je upršaný štát ale to mi nevadilo. Mala som rada všetky typy počasia. V každom sa dalo nájsť niečo pekné.

Do ukončenia strednej školy sme žili v Rusku. Vlastne som sa tam narodila. Môj otec je Američan a v Rusku pracoval ako právnik pre tých, čo najlepšie platili. No keď som skončila strednú školu, odsťahovali sme sa do Ameriky. Vraj niečo ako "nový začiatok". Jemu sa podarilo vyhrať voľby prezidenta už druhé obdobie po sebe.

Áno, som dcéra prezidenta. Takže môj život je veľmi nudný, nezáživný a obmedzujúci.

Konečne som prišla do kaviarne. Otvorila som dvere a ihneď mi do nosu vrazila vôňa kávy. Zvonček na dverách zacingal a s úsmevom na tvári som sa pozrela k baru, kde vždy stál milý majiteľ.

No úsmev mi klesol, keď som videla niekoľko mužov v maskách. Všetci mali masky z hororov. Kaviareň bola prázdna a nikto okrem nich sa tu nenachádzal.

,,Pätnásť sekúnd!" Skríkol muž v maske vreskotu a všetci sa rozbehli von.

Len jeden sa rozbehol mojim smerom. Najprv som sa zľakla a chcela začať kričať ale nevedela som vydať ani hlások. Schmatol ma, hodil cez plece a rozutekal sa von, priamo do úzkej uličky oproti kaviarne.

Položil ma ale nepustil. Držal ma opretú o stenu a sledoval ma. Mala som strach a netušila, čo mám robiť.

Maska lebky ma sledovala. Vedela som, že to je muž. Jeho ruky v rukaviciach boli mužné a telo svalnaté. Zhlboka som dýchala. Netušila som, či ma chce uniesť alebo zabiť. Určite niečo z toho.

,,Čo chceš?" Spýtala som sa svojim ruským prízvukom a zbadala v lebke zelené a prenikavé oči.

Razom som počula obrovský výbuch a zakryl ma svojim telom aby ma ochránil pred tlakom. Ucítila som silný parfém voňavky, ktorá sa mi vryla do pamäte.

,,Je nebezpečné chodiť sama." Pozeral na mňa v tesnej blízkosti a pohladil ma s ukazovákom po líci.

,,Hej!" Zakričal niekto.

Pozrela som sa, odkiaľ ten krik išiel a videla v aute jeho spolupáchateľov. Za nimi horela celá kaviareň a mohutné plamene siahali do obrovskej výšky. V diaľke som počula sirény hasičov, policajtov a záchranárov.

Opantávalo ma všetko na tom mužovi. Išiel z neho strach ale aj niečo, čo som nedokázala identifikovať, no jeho oči mali veľmi silný pohľad.

Hlad, chtíč, nebezpečenstvo a pohľad psychopata.

,,Ešte sa uvidíme, sladká Elsie." Zašepkal mi do ucha a rozbehol sa preč.

Zostala som šokovaná ako sa pohral v ústach s mojim menom. Až keď odišiel, spamätala som sa z celej situácie a zistila, čo sa vlastne stalo. Prešiel mi mráz po chrbte a zostalo mi ťažko. Sledovala som dianie z uličky a až keď som nabrala dostatočnú odvahu, otočila som sa a rozbehla sa domov.