Dangerous Criminal [Dokončené]

Zlatá farba

,,No konečne." Vošla dnu a zatvorila zasebou.

,,Prečo sa chceš chystať od rána? Okolkej začína ples?" Moje vnútro panikárilo.

,,No naplánovala som nám rôzne procedúry a o 15tej sem prídu vizážistky a kaderníčky." Podišla k posteli.

,,Aha, dobre." Odvetila som a išla sa obliecť.

,,Chcem ti povedať, že si včera mala pravdu. Jednala som skratovo, pretože som si myslela, že niečo s Kaiom máš. Žiarlila som. Prepáč." Pozrela na mňa.

,,Mala by si sa ospravedlniť Kaiovi. Mal v tebe oporu a zradila si ho." Vošla som do šatníku a hneď zamnou šla Juliette.

,,Ja viem. Mám to v pláne ale teraz, keď som  klopala, neotváral. Určite ešte spí." Vošla somnou so šatníku a prehrabávala sa vo všetkých šatách.

Pozrela som cez dvere pod posteľ a videla ako vyliezal. Postavil sa a naše pohľady sa spojili. S flirtovným úsmevom a malým žmurknutím potichu odišiel z izby a mne spadol kameň zo srdca.

Obliekla som sa športovo. Viacmenej dom si dala len podprsenku, mikinu a vetrovku. Čapicu som si vzala do ruky a odišli sme.

Na chodbe mala vetrovku s kabelkou. Obliekla sa a obzerala. ,,Kde je?"

,,Kto?" Nerozumela som.

,,Hendrik. Veď predsa ma tu mal čakať."

Mal čakať? To znamená, že ak Kai vyšiel a Hendrik tu čakal, videl ako sa Kai plížil z mojej izby.

,,Nemôže byť u Kaia?" Zamrmlala som.

Juliette sa otočila a zvrtla. Namierila si to ku Kaiovej izbe a bez zaklopania otvorila dvere. Z mojej pozícii som videla priamo Kaia ležať na posteli a vedľa neho Hendrika. Obaja držali v rukách ovládače od Playstation a hrali.

,,Mal si ma čakať." Začala Juliette.

,,Stretol som na chodbe Kaia, tak sme sa rozhodli, že ideme zahrať." Vyškieral sa Hendrik.

Kai vzal telefón do ruky a o pár sekúnd mi prišla sms.

Kai: Vyzeráš krásne ;-)

Ja: Ďakujem. Videl ťa odchádzať z mojej izby, že?

Kai: Áno ale neboj sa, nepovie nič.

Uľavilo sa mi a v tom Juliette zatvorila dvere. Pred palácom nás čakalo auto, ktoré nás odviezlo do jedného nákupného centra. Tam sme už išli bohužiaľ s dvoma ochrankármi. Najprv sme išli na pleťový kúru, následne nám robili rôzne telové masky, upravili nechty, spravili nám gelové a ako posledné boli mihalnice.

Konečne sme sa odtiaľ dostali a skončili sme v najbližšej reštaurácií. Boli dve hodiny poobede a preto sme mali už len chvíľu na jedlo.

Po návrate do palácu sa s nami zatvorili v izbe Juliette. Bolo tam asi desať žien a všetky okolo nás behali. Umývať hlavu, vysušiť a spraviť účes. Na rade bol Makeup a keď skončili, cítila som sa ako úplne iný človek.

V župane som prebehla do svojej izby a zamkla sa. Zamierila som priamo do šatníku a pozerala na šaty.

Tretie šaty sa mi nepáčili a v žiadnom prípade by som v nich nevydržala niekoľko hodín.

Prvé šaty boli odpoveďou na hádanku ale nebola som to ja. Boli rovnako úzke ako tretie ale zakrývala to tá pripínacia sukňa.

Mojimi šatami boli šaty, číslo dva.

Spomenula som si na Kaiove včerajšie slová a vybrala si podľa toho, čo som chcela. Obliekla som si ich a niekto zaklopal. Pevne som si držala šaty spredu aby mi nespadli a bežala odomknúť.

,,Všetci už-...." Kai medzi dverami zamrzol, keď ma zbadal.

,,Pomôžeš mi?" Hanblivo som odstúpila.

Vošiel dnu a zatvoril. Chytil zips a potiahol nahor. Podarilo sa mu to zapnúť na prvýkrát a mne šaty sadli ako uliate.

,,Vyzeráš dokonalo." Usmial sa na mňa.

,,Vyzerám ako-..." chcela som ho opraviť ale predbehol ma.

,,Ako budúca kráľovná." Usmial sa.

,,Nehovor to," šepla som a chcela zmeniť tému. ,,Prečo nemáš na sebe zlatú košeľu ale horčicovú?"

,,Pretože som vyzeral ako kolotočár. Môžu byť radi, že som si nedal bielu." Zamrmlal a išiel si uviazať kravatu.

Chytila som mu ju a sama ju zaviazala. Obliekol si sako a zhlboka sa nadýchol.

,,Kedy začína ples?" Spýtala som sa a dávala si zlaté náušnice.

Chytila som náhrdelník a chcela si ho dať dolu ale Kai to zbadal.

,,Už začal pred pol hodinou," zamračil sa. ,,Čo si myslíš, že robíš?"

,,Tvoja mama mi tu nechala šperky, ktoré si mám dať. Ak si chcem dať náhrdelník, musím si dať dolu tento." Vysvetlila som.

,,Nie. Určite si necháš tento." Vyznel majetnícky.

,,Prečo?" Nerozumela som.

,,Pretože to je znak toho, že si moja." Vystrel sa.

,,A som?"

,,Si. Vieš to veľmi dobre a tvoje telo tiež."

,,A ty si môj, Kai?"

,,Vždy som bol. Od prvého momentu, čo som ťa videl."

Znamenalo to, že sme niečo viac?

,,Tak dobre." Náhrdelník som si nechala na krku a pohladila si šaty.

Kai mi navrhol ruku a ja som ju prijala. Vyšli sme z izby, pomaly kráčali chodbami až sme sa ocitli pred veľkými vysokými dverami.

Pred nimi stáli stráže, pripravení otvoriť a za dverami boli počuť hlasy a hudba.

,,Pripravená?" Spýtal sa.

,,Nie ale chcem už byť na dovolenke." Vydýchla som a dvere pred nami sa otvorili.