Dangerous Criminal [Dokončené]

Londýn III. - ploštica

Juliette odišla z izby chvíľu nato a ja som sa sa rozbehla k mikine. Začala som ju prehľadávať a našla malú plošticu na vnútornej strane bundy.

Buchla som ju o zem a postúpala po nej. Zhlboka som sa nadýchla a sadla si na zem, vedľa rozdupanej ploštici. Dal mi tú mikinu naschvál. Počul to, čo mi Jacob hovoril. Počul to, čo mi povedala Chelsea a preto je teraz mŕtva.

Išla som do kúpeľne a pomaly sa obliekla do teplákovej súpravy. Vyšla som naspať do izby a zostala stáť šokovaná.

Pri balkónovom okne stál muž s maskou a keď ma počul vôjsť, otočil sa.

,,Čo tu chceš?!" Zamračila som sa.

,,Prišiel som-..." začal ale stopla som ho.

,,Prišiel si, pretože som ti rozbila toto?" Hodila som mu zvyšky ploštice. ,,Ty nie si normálny. Sledovať ma cez ploštice? Nestačí, že ma sleduješ osobne?"

,,Chcel som sa ujistiť, že sa ten chlap o nič nepokúsi." Odvetil akoby to bolo normálne.

,,A keby sa aj pokúsi, tak čo? Nie je to tvoja vec!" Rozhodila som rukami.

,,Celý deň po tebe pokukoval a vedel som, že sa o niečo pokúsi ale nikto nebude siahať na to, čo je moje." Zavrčal.

,,Ale ja nie som tvoja!" Ukázala som naňho ukazovákom.

,,Si moja od momentu, čo som ťa zachránil." Vystrel sa.

,,Ak na teba zavolám políciu, tak čo? Tiež ma zabiješ?" Znechutene som sykla.

,,Nie. Nespravíš to. Nedokážeš to spraviť. Si až príliš opantaná tým ako ťa dokážem spraviť." V jeho hlase som cítila výsmech.

,,Prečo si ju zabil?" Spýtala som sa bezmocne.

,,Každý sa k tebe má správať s úctou. Mimo to plánovala na teba vypustiť špinu v novinách."

,,Nesmieš zabíjať ľudí. Nie je to správne." Sykla som.

,,Nezabil som ju ja. Bol som tu ale nezabil som ju. Spravil to niekto iný, na moju žiadosť." Odpovedal pokojne.

,,Čo si robil ty? Chodíš ešte za nejakou babou odtiaľto?" Zdvihla som obočie.

Zasmial sa. ,,Nie, moja sladká a úzka Elsie mi stačí."

V tvári sa mi objavila červeň ale snažila som sa nevzdať. ,,Čo si tu robil?" Zdvihla som obočie.

,,Kradol som kartu od tvojej izby. Chcel som prísť dnes v noci a pretiahnuť ťa priamo tu, na tom balkóne." Palcom ukázal za seba.

,,Prečo si nenájdeš ženu, pred ktorou sa nemusíš skrývať?" Hrdo som zdvihla hlavu.

,,Neskrýval by som sa ani pred tebou, ak by naše prvé stretnutie nebolo uprostred zločinu." Odvetil provokatívne.

,,Takže namiesto normálneho rande ma budeš preťahovať v tejto maske vtedy, keď to chceš ty." Pretočila som očami.

,,Áno, môžeš to brať aj tak." Zasmial sa.

Prečo som tak ľahko hodila za hlavu to, že dal zabiť živú bytosť? Nemala by som to brať na ľahkú váhu ale z akéhosi dôvodu mi lichotilo, že to spravil aby ma ochránil.

,,Už ti nepodľahnem." Hrdo som sa vystrela.

,,Obaja vieme, že to je lož. Ak by som sa k tebe priblížil, sama by si mi rozkročila nohy." Založil si ruky na hrudi.

,,Nie. V žiadnom prípade." Zdvihla som nos a išla sa otočiť.

Pevne ma chytil za pás a vrazil s mojim telom do jeho panvy. Tvrdosť v jeho kapsáčoch opäť bola citeľná a bez varovania ma oprel vchodové dvere.

,,Ak teraz siahnem do tvojich teplákov. Moja ruka bude mokrá od tvojho vzrušenia." Začal mi šepkať do ucha.

,,Never si toľko." Preglgla som.

Klop klop

,,Elsie? Si tam?" Počula som Juliette.

V teplákoch sa objavila jeho ruka a bez váhania do mňa vnoril prst. ,,Áno, Elsie. Si tu?" Šepol mi do ucha.

Netušila som, či sa mám ozvať alebo nie. Nechcela som aby prestal ale na druhú stranu som chcela byť tá, čo sa tentokrát nepodvolí.

,,Áno. Čo chceš?" Ozvala som sa a zacítila pevný stisk na pravej polke zadku.

,,Riaditeľka zrušila výlet. Ideme naspäť do školy." Odvetila.

,,Kedy?" Prekvapilo ma to.

,,Za pätnásť minút odchádzame. Počkám ťa na recepcii." Pobúchala po dverách a odišla.

Vydýchla som si a žensky sa zatla. Vytiahla som mu ruku z mojich teplákov a škaredo naňho pozrela. ,,Takže to bude takto. Ty sa ma nedotkneš, kým mi nepovieš, koľko máš rokov a nedáš dolu masku."

,,Mhhmm.." zasmial sa. ,,Takže keď to spravím, môžem sa ťa dotýkať, áno?"

Až teraz mi napadlo, čo som vlastne povedala, no vedela som, že to nespraví.

,,P-Presne tak!" Zdvihla som nos a začala si baliť všetky veci do vaku.

Bol ticho a keď som zatvorila vak, všimla som si ho kúsok odomňa. ,,Mám tridsať."

,,Tridsať? Nemáš prácu, keď si neustále niekde na blízku?" Zarazila som sa.

,,Mám prácu. Teda je to na voľnej nohe. Idem tam, keď ma potrebujú." Mykol pleciami.

,,A teraz maska." Sledovala som jeho oči, či to spraví.

,,Veľa toho chceš naraz, sladká Elsie." Pokrútil hlavou.

,,Vedela som, že to nespravíš ale nevadí. Tvoja smola," otvorila som dvere. ,,Ahoj, psychopat." Zatvorila ich.

Zimomriavky som mala celú cestu až k recepcií. Chcela som vedieť ako vyzerá. Čoraz viac som nato bola zvedavá a túžila som vidieť, kto sa skrýva za maskou.