Dangerous Criminal [Dokončené]

Bláznovstvo

Vytiahol zo mňa svoje prirodzenie a voda zo mňa len striekala. Zelené oči mu žiarili, úsmev na tvári spôsoboval môjmu vzrušeniu ešte väčšie tlaky a zakončil to tým, že mi ním potľapkal po tom najcitlivejšom mieste.

,,Krása." Šepol.

,,Chcem ťa."

,,Máš ma, Elsie. Som celý tvoj a vždy som aj bol."

Chytil mi obe nohy do vzduchu, spojil ich a opäť ho do mňa vnoril. Tentokrát ale s cieľom spraviť seba samého. Vôbec to nebolo jemné. Užíval si tú tvrdosť a divokosť a mne to vyhovovalo. Chcela som to. Chcela som jeho.

Jeho posledný náraz vystriedali vzdychy a prišiel na rad jeho vrchol. Po pár sekundách, keď jeho orgazmu odoznel, hľadil ma po stehnách, jemne a spokojne sa vo mne pohyboval, až ho nakoniec vytiahol a ľahol si vedľa mňa.

,,Nemusel si ma uniesť. Mohli sme spolu utiecť." Rozmýšľala som.

,,Nenapadlo mi to. V tej sekunde, keď to povedali, mal som v hlave jediné a to vziať ťa odtiaľ preč a únos mi prišiel ako najlepšie riešenie."

,,Prečo ja?" Spýtala som sa.

,,Za svoj život som mojimi očami videl obrovské množstvo žien. Nemyslím to tak, že by som s nimi niečo mal ale napríklad, že som ich videl v kaviarni, prechádzali okolo mňa ale žiadna vo mne nevyvolala žiadnu emóciu," nastalo ticho, ,,a potom som stretol teba."

Počúvala som každé slovo, ktoré hovoril. Zaujímala som sa a čakala, čo povie. Hltala som ho. Nevedela sa ho nabažiť. Jeho hlas, dych, úsmev, oči, dotyky, všetko ma priťahovalo ešte viac.

,,V tej kaviarni si vyzerala tak nádherne. Hneď som ťa spoznal. Bola si v mojich očiach dokonalá a prisahám, že si mnou zatriasla a otočila mi svet o 360 stupňov."

Pritúlila som sa k nemu. ,,Čo ak ťa omrzím?"

,,To je nemožné. Každým dňom ma priťahuješ viac a viac. Si pre mňa doslova droga a bez teba to nemá zmysel. Proste mám pocit, že k sebe patríme a nechcem sa toho vzdať. Prečo by som mal byť bez teba a skúšať iné ženy, keď mám pocit, že práve s tebou má život zmysel. Konečne mi nič nechýba. Kľudne by som ihneď nastúpil na trón ale len v prípade, že by si bola po mojom boku."

,,Budeme sa sústrediť len sa seba, dobre?" Šepla som.

,,Každý pôjde bokom a nebudeme riešiť nútenú svadbu a ani naše rodiny. Sme tu len my dvaja". Usmieval sa.

,,Platí."

V miestnosti zostalo ticho. Obaja sme rozmýšľali, čo ďalej ale už teraz som vedela, že bez neho ani na krok.

Spolu sme boli silnejší. Mala som väčšiu odvahu, nerobilo mi problém povedať, čo si myslím. Nebola som to slušné dievčatko, čo si dávalo pozor ale bola som žena, ktorá sa vedela postaviť za svoj názor.

Stále mi však behali v hlave otázky. Čo ak nás nájdu? Ako sa vyhneme nútenej svadbe? A v tom mi napadlo niečo bláznivé. Niečo veľmi bláznivé.

,,Vezmime sa!" Vybafla som a v tom som zostala celá červená, pretože mi došlo aké bláznivé to je.

,,Teraz?" Zdvihol hlavu.

Mlčala som, len som prikývla. Bolo to také jemné a nenápadné prikývnutie.

,,Dobre."

,,Dobre?" Posadila som sa.

,,Áno. Je to predsa rozumné. Nebudú nás môcť nútiť do svadby, pretože budeme svoji a pre mňa plus, že budem mať to, čo chcem, čiže teba."

,,Je to bláznovstvo."

,,Nie, Elsie. Je to asi najnormálnejšia vec, ktorá sa medzi nami dvoma stala."

Nemohla som tomu uveriť, že na to prikývol.

Ležali sme niekoľko minút a jemne sa láskali. Prešli sme do sprchy a umyli sa. Potrebovala som si umyť hlavu od všetkých tých lakov na vlasy. Zaspala som takmer hneď ako som si ľahla do postele a dôležité bolo, že to bolo po jeho boku.

Zobudili sme sa krátko po dvanástej hodine na obed a keď sme sa prebrali, opäť sme išli do auta a na cestu. Netušila som, kam pôjdeme ale bolo mi to fuk.

Kai zaparkoval o niekoľko hodín auto v jednej malej dedinke v Portugalsku. Na jednej strane bolo vidieť more a presne oproti malý kostol.

,,Tak čo? Ideme?" Naznačil mi pohľadom smer kostola a sledoval.

,,Poďme." Po chrbte mi prešli zimomriavky.

Vystúpili sme a odkráčali ku kostolu. Vošli sme dnu. V kostole nikto nebol, len farár, ktorý sa chystal na spoveď.

,,Dobrý deň, hovoríte Anglicky?" Spýtal sa Kai.

,,Áno, samozrejme. Čo potrebujete?" Farár sa na nás otočil.

Mohol mať okolo päťdesiat rokov. Šediny mu pokrývali takmer celú hlavu a bradu.

,,Chceli by sme sa vziať. Teraz."

,,Teraz? Ale to nejde. Musia prebehnúť prípravy a-..." farár začal panikáriť ale v ruke mu pristálo pár papierových bankoviek.

,,Prosím."

Jeho pohár bol šokovaný. ,,Prstene máte?"

,,Nie." Odvetila som.

Farár odišiel do nejakej miestnosti a vrátil sa späť s vankúšikom, na ktorom ležali prstene. ,,Máme len tieto. Nie sú najluxusnejšie ale stále to sú zlaté obrúčky."

,,V poriadku, vezmeme ich." Kai si prichystal peňaženku a položil mu do ruky ďalšie papierové bankovky.