Dangerous Criminal [Dokončené]

Výlet do Londýna

Chcela by som povedať, že som nespala celú noc z toho traumatického zážitku ale opak bol pravdou. Spala som ako bábätko a nikdy som sa nezobudila vyspatejšia.

,,Dnes si čudná." Sledovala ma Juliette.

,,Ja? Nie. Prečo? Nie som."  Čudovala som sa.

Sedeli sme na lavičke vedľa školy. Mali sme obednú prestávku a po obede sme sa chceli prejsť.

,,Čo sa ti niečo snívalo?" Vyzvedala.

,,Áno. Mala som čudný sen. Musím prísť pozerať tie horory." Zaklamala som.

V hlave som mala stále len jedno. Jeho masku, zelené oči a to ako do mňa vnáral tú vibrujúcu vecičku.

Čo ak sa to dostane na verejnosť. Čo ak ma natáčal?
Otec ma zabije.

Mala som naňho veľké množstvo otázok. Chcela som na ne odpovede. Nemohla som si pomôcť a musela sa stále obzerať, či ho niekde v diaľke neuvidím.

Juliette zazvonil telefón a keď pretočila očami, vedela som, že jej volá niekto z domova.

,,Áno, mama?" Zdvihla a dala to na reproduktor.

,,Juliette, zlatko. Nevieš, kde je Kai?" Začala jej mama.

,,To netuším. Ja som v Anglicku. Ktovie, kde lieta môj brat." Pokrútila hlavou.

,,Musí sa začať správať ako budúci kráľ Španielska a nie ako nejaký grázel!" Začala sa rozčuľovať jej mama.

,,Pokiaľ viem, ešte na tróne nesedí a vždy sa dostaví na každú schôdzku, ktorú musí absolvovať. Nemôžeš chcieť aby bol nonstop zatvorený v paláci." Bránila ho Juliette.

,,Má tridsať rokov. Musí byť k dispozícii ak by sa s ním chcela zoznámiť nejaká žena, ktorá sa hodí na pozíciu kráľovny." Vyprskla mama.

,,Kiežby ste sa tak moc nestarali o nás ale o seba." Juliette ju nahnevane vypla a stíšila si zvonenie.

,,Pozerám, že nikto z nás to nemá jednoduché. Už aj môj otec naznačil, že by som si mala hľadať potencionálneho manžela." Zamrmlala som.

,,Kai je v tomto veľmi zložitý." Mykla plecami a postavila sa.

Nasledovala som ju pomalým krokom a zastavili sme na hlavnej chodbe, kde sa zhromažďovali všetky študentky.

,,Čo sa tu deje, Melanie?" Spýtala som sa spolužiačky.

,,Vraj chce riaditeľka niečo oznámiť." Šepla a v tom sme počuli odkašľanie v mikrofóne.

Zostali sme stáť a čakali nato, čo sa dozvieme.
,,Drahé žiačky. Naša škola bola pozvaná do päť hiezdičkového hotela v Londýne. Ide o vzájomné vzťahy, ktoré musíme budovať a preto sa tam stretneme s chlapčenskou vysokou školou." Začala riaditeľka.

Chlapčenská vysoká škola je presne rovnaká ako naša a jediný rozdiel je, že do nej chodia chalani.

,,Každá z vás máte v izbe v obálke detailné vysvetlenie s programom. Odchádzame zajtra ráno na dve noci." Usmiala sa a odišla.

Začal ruch a všetky baby si začali šuškať. Stopercentne sa už videli na izbách s chalanmi ale to sa trošku prerátali. Evansová to nikdy nedovolí.

Všetky sme sa pobrali do izieb, pretože sme boli zvedavé na ten papier. Vošla som do izby a na zemi som mala obálku. Chytila som ju a otvorila.

Bolo tam písané, že budeme zostávať v rovnakom hoteli na dvoch poschodiach, zatiaľ čo druhá škola zase na iných. Očakávaný príchod do Londýna je okolo jedenástej a hneď po ubytovaní nás čaká obed. Následne Londýnske múzeum a odtiaľ na festival, ktorý je v Londýne známy ako Upršaný festival.

Je to zvláštne, pretože absolútne nehlásia dážď.

Večierku máme o pol noci a na druhý deň nás čaká len múzeum a voľný program.

,,Znie to zaujímavo." Zamrmlala som si sama pre seba a vrátila sa do učebne.

,,Tak, čo nato hovoríš?" Posadila sa vedľa mňa Juliette.

,,Neviem sa rozhodnúť. Nepáči sa mi tam tá druhá škola." Zamrmlala som.

,,Prečo? Byť v blízkosti chalanov je super." Usmievala sa.

,,Možno ale nie s tými z chlapčenskej školy." Mykla som plecami.

Juliette bola nadšená tým, že budeme v spoločnosti chalanov. Odkedy ju poznám, bola z nás dvoch viac odviazanejšia. Nerobilo jej problém pozvať chalana von. Bola za všetkú srandu a to sa mi páčilo. Avšak nie vždy som mohla ísť s ňou. Ona je síce princezná ale trošku rebelka. Veľakrát mi rozprávala o jej bratovi, čo spravili a aké tresty mali od rodičov a trochu som jej závidela. Mala s kým vymýšľať ale ja som nemala nikoho.

Môj posledný vzťah skončil v Rusku. Mala som priateľa. Volal sa Djimitri. Na strednej sme boli takí nerozlučiteľní pár ale otec bol proti a keď sme sa odsťahovali, spravil všetko preto aby sme sa rozišli. Odstupom času som si však uvedomila, že to bola detská láska. Láska, ktorá sa podobala na súrodeneckú. Myslím, že mi bol viac ako brat, než milenec. No dala som mu svoju nevinnosť.

Vždy som chcela brata. Túžila som po tom aby som mala niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť. Niekoho, kto mi pomôže s mojou rodinou a ochráni ma pred nátlakom, ktorý spôsoboval môj otec.

,,Som rada, že vypadneme z týchto uniforiem. Oblečiem si nejaké pekné šaty a pôjdem von s niekým iným ako je môj bodyguard alebo otec." Usmiala som sa.

,,Možno sa nám podarí nájsť ti niekoho, kto ometie tie tvoje pavučiny, čo tam máš už niekoľko rokov." Zasmiala sa a v tej sekunde, čo to dopovedala, som mala pred očami túto noc, keď do mňa ten maskovaný muž vnáral vibrátor a svoje prsty.