Dangerous Criminal [Dokončené]

Londýn II. - Vražda, či samovražda?

Vo fotobúdke som zostala ešte niekoľko minút. Nie, že by som nechcela odísť ale ešte som sa spamätávala z toho sexu, ktorý som pred chvíľou zažila. Obliekla som si poriadne mikinu, dala kapucňu a s hlbokým nádychom vyšla von.

Cítila som jeho vôňu všade na mojom tele a dokonca mi napadla myšlienka, že sa dnes ani neosprchujem. Nemôžem uveriť, že ma práve toto napadlo. Som oficiálne chorá na hlavu. Cítiť príťažlivosť k maskovanému mužovi, ktorý ma chodí sexuálne uspokojovať. Určite nie som normálna.

Kráčala som smerom k hotelu. Bolo mi fuk, že leje ako z krhly. Užívala som si dážď a cítila sa dobre. Celá premočená som vošla do hotela, kde boli obe školy a učiteľky čítali zoznamy.

,,Ah, Elsie Mellwear." Učiteľka vyslovila moje meno nahlas a spravila si čiarku v papieri.

Pribehla u mne Juliette a objala ma. ,,Kde si bola? Hľadali sme ťa všade."

,,No, ja som sa skryla do fotobúdky," zamrmlala som. ,,Čakala som, kým trochu prestaň pršať."

,,Mhmmm.." neverila mi. ,,Koho to je mikina?" Spýtala sa.

,,Nikoho." Zaprela som.

,,Hovor, Elsie." Drgla do mňa s lakťom.

,,Neviem! Proste mi ju dal, jasné ?!" Vyprskla som.

,,Kto?" Vyzvedala ďalej.

,,Nie. Nič ti nepoviem. Choď preč." Detinsky som si zatvorila ústa a odmietala s ňou o tom hovoriť.

Nechcela som jej nič povedať, pretože som nevedela, čo. Veď predsa sama som nič nevedela. Netušila som ako vyzerá, ako sa volá, koľko má rokov. Netušila som o tom mužovi vôbec nič len to, že jeho oči sú nádhernej zelenej farby.

Predomnou sa zjavil Jacob s veľkým úsmevom a nehovoril absolútne nič. No vedela som, o čo mu išlo. Je predsa noc a podľa výrazov niektorých báb a chalanov, mali v pláne nočné návštevy.

,,Čo chceš, Jacob?" Spýtala som sa mierne nepríjemne.

,,Ak chceš, môžem byť tvoj Jacob a ty budeš moja Bella." Snažil sa znieť flirtovne.

Zarazilo ma akú trápnu hlášku použil.

,,Prosím?" Zaklipkala som očami.

,,Dúfam, že nie si team Edward, pretože team Jacob by bol sklamaný." Žmurkol na mňa.

,,To vážne sa snažíš zbaliť Elsie na vymyslené hlášky z Twilightu, len na základe toho, že sa voláš Jacob?" Vysmiala ho Juliette.

,,Nepleť sa dotoho, princezná." Mávol nad ňou rukou a otočil sa viac ku mne.

,,Piť krv síce neviem ale zato lízanie mi ide veľmi dobre, čo povieš?" Snažil sa o úspech.

,,V žiadnom prípade, vlk. Tieto baliace hlášky možno platia pre vlhké štrnástky ale ja mám už viac rokov. Toto na mňa neplatí." Potľapkala som ho po pleci a chystala sa na odchod.

,,Ale ale, ľadová kráľovná." Postavila sa predomňa jedna baba z ročníka, ktorá sa ma snažila šikanovať už niekoľko rokov.

,,Uhni, Chelsea." Pretočila som očami.

,,Prečo? Ty, taká svätica?" Vyprskla a schmatla ma za ruku aby som jej venovala pozornosť.

,,Daj tú špinavú ruku z mojej ruky preč." Zasyčala som.

,,Daj Jacobovi pokoj." Varovala ma.

Na mojej tvári sa zjavil veľký a výsmešný úsmev.

,,Aké trápne," zasmiala som sa. ,,Myslieť si, že stojím o tvojho psíka? Nie, Chelsea. To len ty si ho omrzela, pretože ťa každý mal. Tam je rozdieľ medzi nami. Ty rozkročíš nohy každému a preto už nie si pre nikoho zaujímavá, zatiaľ čo ja som pre každého príťažlivá."

Na jej tvári sa zjavil nahnevaný pohľad, plný nenávisti. ,,Dávaj si pozor na chrbát, pretože za tieto slová, draho zaplatíš." Varovala ma.

Drgla som do nej a prešla okolo nej. Išla som k výťahu ako veľká žena ale pritom moje myšlienky mierili len do fotobúdky.

No jasné, veľká žena a pritom ma vzruší nejaký psychopat, ktorého ani nepoznám. Som chorá. Nedáva mi to žiadny iný zmysel ako to, že somnou po psychickej stránke niečo nie je v poriadku. Predsa nie je normálne aby som zvlhla len pri pomyslení na muža v maske.

Vošla som do izby, zavesila mikinu na stoličku aby dobre vyschla a dala si dlhú sprchu. Myslela som si, že to vyresetuje moje myšlienky ale bola som len naivná a hlúpa. Sú ešte silnejšie.

Vyšla som von oblečená v letnom pyžame a ľahla si na posteľ. Kiežby som povedala, že som spala celú noc ale nie. Nezažmúrila som oči ani na pár minút. Hľadela som na mikinu a netušila, čo si myslieť.

Bum bum bum!

Vyskočila som z postele. Niekto búchal na moje dvere a dosť nedočkavo. Napadlo mi, že možno je je on alebo práve Chelsea. Otvorila som dvere a predomnou stála vystrašená Juliette.

,,Vďakabohu." Vzdychla Juliette a objala ma.

,,Čo sa deje?" Spýtala som sa.

,,Chelseu našli mŕtvu na schodisku. Vraj samovražda. Našli ju visieť na lane. Obesila sa." Striaslo ju.

,,Čože?" Zhíkla som a chytila si ústa.

Ja a Chelsea sme sa doslova nenávideli ale nikdy by som jej nepriala niečo také. Samovražda? To mi nesedí. Ona nikdy nebola schopná samovraždy. Nato bola až príliš veľký bojko.

Vtlačila sa do mojej izby a zatvorila dvere. ,,Vraj áno. Potvrdili to aj policajti ale počula som recepčného, že tu v noci videl muža s maskou smrťky." Šepla.

Srdce som mala v nohavičkách. Bol tu a nebol zamnou. Čo tu teda robil? Čo ak on zabil Chelseu a nafingoval to ako samovraždu?