Dangerous Criminal [Dokončené]

Juliette a Hendrik

,,Princ Hendrik. Holandský budúci kráľ. Chodil som s ním do školy." Šepkal mi Kai.

Hendrik kráčal kúsok za Julliet, ktorá sa sadla vedľa mňa. Usmievala sa úplne prirodzene a nie silene.

Princ pozrel mojim smerom a takmer sa zasmial na celú miestnosť. Jeho pohľad smeroval na Kaia a ja som zostala úplne neistá tým, ako vyzerám.

,,Juliette? Mám niečo na tvári?" Šepla som.

,,Nie, prečo?" Čudovala sa.

,,Len tak." Zamyslene som sklonila hlavu a snažila sa prísť nato, prečo na mňa reagoval tak ako reagoval.

Začala večera a všetci sme v tichosti jedli. Bála som sa čo i len pozrieť smerom k Holandskému princovi a hľadela len do svojho taniera.

,,Čo sa deje?" Spýtal sa ma potichu Kai.

,,Nič. Všetko v poriadku." Falošne som sa usmiala a snažila sa vyzerať pokojne.

,,Braček, čo to s tebou je? Dneska si priveľmi ticho a prežil si celú večeru bez hádky." Rypla Juliette.

,,Tiež by som sa mohla spýtať na to isté, Juliette." Kai chcel pokračovať ale drgla som ho pod stolom.

,,Dnešnú večeru ukončíme dezertom. Necháme vás mladých pobaviť sa pri biliarde alebo pri poháriku." Začala kráľovná.

Ako dezert boli palacinky. Nevedela som sa ich dojesť, pretože boli priam božské a zo mňa tréma úplne opadla. Po večeri kráľ a kráľovná odišli a nechali nás tu štyroch osamote. Bolo to zvláštne. Sedieť v jedálni s kráľovskou krvou, keď ja som v podstate len obyčajná baba.

,,Poďme sa prezliecť do pohodlnejších vecí a potom si zahráme biliard. Čo vy nato?" Spýtal sa Kai.

,,Som za!" Juliette vyskočila zo stoličky a začala kráčať ku dverám.

Kai sa postavil, skôr ako som sa stihla pohnúť, ma odsunul aj so stoličkou a podal mi ruku. Nečakala som takéto chovanie a už vôbec nie pred jeho kamarátom a sestrou.

,,Nemáš horúčku, Kai?" Spýtala sa prekvapene Juliette.

Pretočil nad jej poznámkou očami a ukázal jej stredný prst. ,,Absolútne ma nerozhodíš, ty malý satan."

Usmiala som sa popod nos, pretože mi to prišlo vtipné a pravdivé. Juliette bol taký malý satan, čo vždy sedel na ľavom pleci. Pomaličky som podišla k nej a silnejšie ma potiahla von z miestnosti. Všetci štyria sme kráčali do svojich izieb a bola som prekvapená, keď som zistila, že Hendrikova izba je oproti Kaiovej.

Bez najmenšieho pohľadu som vošla do svojej izby a zatvorila sa. Bežala som si vyzliecť šaty a prezliekla som sa do pohodlných legín. Dala som si jedno obyčajné tielko, pretože tu mali veľmi príjemné teplo a odmaľovala sa. Vlasy som si vypla do copu a rozmýšľala, či je dobrý nápad tu zostávať celé prázdniny.

Klop klop klop

Vystrelo ma a podišla som ku dverám. Otvorila som a pozerali na mňa dve zelené oči.

,,Už idem, len si vezmem telefón." Pousmiala som sa a otočila sa smerom k posteli.

Vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere. ,,Deje sa niečo? Odkedy prišiel Hendrik, si nesvoja."

,,Nie, to nič nie je." Snažila som sa to zahovoriť.

,,Hovor, Elsie." Vystrel sa a hypnotizoval ma.

Vzdychla som a zaklonila hlavu. ,,Je na mne niečo vtipné? Prečo na mňa reagoval takým výsmešným úsmevom? Ak by mohol, smial by sa z plných pľúc." Vo mne vybuchol stres.

Ani len netuším, prečo som sa mu priznala. Je to pre mňa v podstate cudzí človek, ktorý ma nepozná a rovnako tak ani ja jeho.

,,Čože? Nie, on sa nesmial na tebe," vzdychol a usmial sa. ,,Ten idiot sa smial na mne. Proste pred pár mesiacmi sme sedeli v New Yorku a hrali poker u jedného chalana a spýtali sa ma, kedy sa ožením. Ja som odvetil, že nikdy ale tí magori si nedali pokoj. Zbadal som noviny, kde si bola ty s otcom a povedal som, že sa budem ženiť len vtedy, ak to bude dcéra amerického prezidenta." Vysvetľoval.

,,Prosím?" Zaklipkala som očami.

,,Bol to fór aby mi dali pokoj."  Usmial sa.

,,Aha, dobre. V poriadku." Vzala som telefón a pozrela naň. Žiadna sms ani neprijatý hovor.

Neviem, či som bola sklamaná z toho, že to bol len vtip alebo nie. Samozrejme, poznala som tohto chlapa len pár hodín ale prebehla tam iskra a ak by som mohla, chcela by som na ňom jazdiť priamo tu, na mojej posteli.

,,Lenže to som ťa nepoznal, Elsie. Teraz by som to ako vtip nebral." Zacítila som jeho úchvatnú vôňu tesne zamnou a telo sa mi zachvelo.

Tá vôňa mi pripomínala-... nie to určite nie.

,,Nepoznáš ma ani teraz. Som pre teba cudzí človek." Hrdo som sa vystrela a odložila telefón.

,,Myslíš?" Šibalsky sa usmial a chytil ma zozadu za boky.

,,Čo to robíš, Kai?" Šepla som s napätím.

To vzrušenie okolo nás by sa dalo krájať.

,,Viem, že ak by som ti teraz povedal aby si si kľakla, spravila by si to a bez najmenšieho problému by si mi ho vyfajčila. Kľudne by som ti mohol vytrtkať tú krásnu pusinku a ty by si to dovolila." Šepkal mi do ucha.