Dangerous Criminal [Dokončené]

Kráľovský palác

,,Konečne koniec. Aspoň na pár týždňov si oddýchneme od tej otravnej Evansovej." Nasadli sme do auta, ktoré nás čakalo pred školou a mierili na letisko.

Ubehlo to ako voda a na prázdniny som sa aj tešila. Juliette mi rozprávala o rôznych miestach, na ktoré ma vezme, no najviac som sa tešila asi na horúcu čokoládu.

Po príchode na letisko, sme nasadli do lietadla, ktoré pre mňa nachystal otec a bol čas odísť do Španielska.

Čím bližšie sme boli, tým väčší stres ma začal chytať. Pár desiatok minút pred vystúpením, som si obliekla teplé silónky s dlhými rolákovými šatami. Končili asi v polovici stehien a na nohy si navliekla čižmy, tesne nad kolená. Na sedačke som mala prehodený maslový kabát a tmavozelený šál.

,,Určite si pozerala počasie." Usmiala sa Juliette.

,,No, písali, že tam sneží." Priznala som.

,,To áno. Dúfam, že stihneme pristáť. Hlásia snežnú búrku." Šepla.

,,Ako ďaleko je to od letiska?" Spýtala som sa.

,,Chvíľa." Ťukala do mobilu.

Tušila som, že Juliette na mňa nebude toľko času, no snažila som sa to hodiť len na priveľké rozmýšľanie. Ak sa tam nebudem cítiť príjemne, môžem sa ubytovať v hoteli.

Vystúpili sme z lietadla a kúsok od nás zastavila limuzína. Absolútne tu nebolo nasnežené a vyzeralo to tu ako na jeseň a nie ako zima, kde hlásia snežnú búrku.

Usadili sme sa v limuzíne a mierili do kráľovského paláca v Madridu.

,,Jueseppe, prečo ideme do kráľovského palácu a nie do Zarzuely?" Spýtala sa šoféra.

,,Kráľ rozhodol, že tieto Vianoce budete tráviť v Madridskom paláci, princezná." Odvetil.

Juliette pretočila očami a nepríjemne na mňa pozrela. ,,Myslela som si, že budeme mať pokoj ale nie. Musíme tam dodržiavať všetky formality." Zahundrala.

Juliette ma stretnutie s jej rodinou pripravovala dosť dlho a aj nato, kto je kto. Neustále mi ukazovala fotky jej rodičov a brata.

Camilla Dantos. Jej mama bola veľmi náročná, čo sa týka ľudí. Vždy rada organizovala životy jej oboch detí a neplánovala prestať, kým nebudú obe v manželstve.

Nechápala som, čo to je za módu medzi bohatými, vydávať dcéry a ženiť synov na základe dohodnutého manželstva.

David Dantos. Španielsky kráľ, ktorý má celé dni nejaké stretnutia. Niekedy sú pracovné a oficiálne a inokedy len priateľské pri golfe alebo tenise.

Kai Dantos. Brat Juliette a budúci kráľ Španielska. Má tridsať rokov a je známy svojou krásou. Na internete má dosť veľký zástup fanúšičiek a veľa z nich chodí práve sem pred palác dúfajúc, že ho zaujmú.

No podľa slov Juliette, je asi gay, pretože ho nikdy nevidela v blízkosti nejakej ženy. Jeho matka má už na stole niekoľko fotiek žien, za ktoré ho chce oženiť, no on sa tomu oblúkom vyhýba.

Vraj v paláci takmer nebýva. Príde len na povinné stretnutia, ktoré ako budúci kráľ musí absolvovať a tam to hasne.

Auto zastavilo tesne pred vchodom paláce a keď sme vystúpili, hľadela na nás stráž. Vošli sme dnu a ocitla som sa v rozprávke.

Prezidentský palác bol veľký a luxusný ale v tomto bol iný luxus. Všetko tu vyzeralo majestátne a tie steny, úchvatné. Kresťanské maľby namaľované priamo na stenách tomu dodávali luxus a tá zlatá farba s tým kontextom, bola dychberúca.

,,Juliette." Ozval sa mužský hlas z druhej strany chodby.

Videla som približujúcich sa rodičov Juliette a vedela, po kom je. Vyzerala takmer rovnako ako jej matka s menším rozdielom v očiach. Tie mala po otcovi.

Uklonila som ako bolo zvykom a vo vnútry panikárila. Bola som naučená jednať pokojne ale moje vnútro vždy reagovalo inak.

,,Ty musíš byť Elsie." Usmiala sa priateľsky jej mama.

,,Áno, Elsie Mellwear. Teší ma a ďakujem, že tu môžem s vami zostať. Je to nevhodné, pretože sú Vianoce a-..." začala som.

,,S tým si nerob starosti," prerušil ma otec Juliette. ,,Tvoj otec má asi veľa práce."

,,Nie, len manželku." Zamrmlala som.

Uvedomila som si, že moja poznámka nebola vhodná a v duchu sa zato karhala.

,,Bežte si vybaliť. Elsie, ty budeš mať izbu oproti Juliette, hneď vedľa Kaia." Usmiala sa.

,,Ďakujem Vám ešte raz." Uklonila som sa a začala kráčať za Juliette hore schodmi a po chodbách.

,,Nechápem," zamrmlala. ,,Boli až príliš milí."

,,Vďakabohu." Drgla som do nej.

Ihneď pochopila moju trému a zasmiala sa. Otvorila dvere do mojej izby, kde už vedľa posteli ležal môj kufor a zostala som v nemom úžase.

,,Nechám ťa chvíľu samú. Idem si dať vaňu a nachystať sa na večeru. Som zvedavá, čo vymysleli. Niečo nie je v poriadku." Podozrievavo rozmýšľala a odišla z izby.

Zostala som sama a začala som sa prechádzať po izbe. Sledovala som každý detail nábytku a zastavila pri okne. Kochala som sa výhľadom a úplnou náhodoumi spadli oči na nočný stolček.

Videla som list.