Dangerous Criminal [Dokončené]

Návrat do paláca

Flashback

Zobudila som sa ako prvá a pomaly vyšla z postele. Prešla som do kúpeľne a zastavila pred umývadlom.

Rozospatá som pozrela do zrkadla. Na svojom krku som zbadala zlatý náhrdelník a ihneď ho chytila. Pozrela som sa na ruku a videla ho na vlastné oči. Visel na ňom prívesok kráľovskej koruny a zospodu nápis Dantos Family.

Otočila som sa a rozbehla sa naspäť do postele. Skočila som do nej nehľadiac nato, že tam spal Kai a vyskočila naňho.

,,Aaaaauuuuu." Zastonal od bolesti a vypúlil oči.

,,Čo je toto?" Ignorovala som jeho bolesť a dala mu pred oči prívesok.

,,Náhrdelník." Zamrmlal.

,,Dôvod, prečo ho mám na krku ja?" Spýtala som sa.

,,Vianočný darček." Zamrmlal a ukladal sa na spánok.

,,Hej! Nejdeš spať. Vianočný darček bola výmena čísel. Ja pre teba nič iné nemám!" Rozhodila som rukami.

,,Ale máš a ja si to vyberiem neskôr." Roztomilo sa usmial.

,,Čo si vyberieš neskôr?" Zhíkla som.

,,To, ako ťa pretiahnem," tľapol ma zadku, ,,a teraz choď zo mňa dolu, pretože môj penis sa zblázni." Žmurkol.

Na tvári sa mi zjavil prefíkaný úsmev ale hneď ho spoznal a zabránil mi v provokácií. Pretočil ma dolu a ležal na mne so svojim telom. Zostala som pokojne ležať pod ním a hladkala ho po chrbte.

Koniec flashbacku

,,Nad čím premýšľaš?" Spýtal sa ma.

,,Nad tým čo bude, keď sa vrátime do palácu." Zamrmlala som.

,,Čo by bolo? Vypočujem si aký som nezodpovedný tridsať ročný muž a namiesto toho aby som si hľadal ženu a plnil povinnosti kráľa, zmiznem bez slova na pár dní a neozvem sa." Zasmial sa.

,,Prečo nepovieš pravdu?" Pozrela som naňho.

,,Pravdu? Vždy ju poviem. Nikoho nezaujíma ale zvykol som si. Stačí ignorovať a robiť si to, čo chcem, Pokiaľ chodím na stretnutia, nemôžu mi nič, pretože si povinnosti budúceho kráľa plním." Pretočil očami.

,,Si znechutený, že máš byť kráľom?" Prekvapilo ma.

,,Nie, som znechutený z tej buzerácie, ktorú mám od rodičov. Stačí, ak sa ožením a trón pripadne mne. Ostatné podmienky spĺňam." Sledoval cestu a jeho hlas bol trochu nahnevaný.

,,Vadí ti, že sa pýtam? Nemusíš mi odpovedať." Znervóznilo ma to.

,,Nevadí mi, že sa pýtaš." Zasmial sa a pohladil ma na stehne.

,,Aké sú podmienky?" Pokračovala som.

,,Tak, je ich viac. Musíš zúčastňovať kráľovských ceremónii, dodržiavať kráľovský kódex, byť prvorodený, mať ukončené vzdelanie a tak ďalej. Je toho dosť ale všetko som splnil a už chýba len oženiť sa." Odpovedal mi.

,,Ak si ale nevezmeš ženu, ktorú chce tvoj otec, nesmie ti vziať právo na trón?" Vyzvedala som.

,,Nie. Nikde nie je písané, kto musí byť žena kráľa," pobavene sa usmieval, ,,môj pra- pra-dedko si vzal za ženu jednu povstalkyňu a prežili nádherný život. Nikto nemá právo rozhodovať o tom, koho si kráľ vezme a len preto, že rodičia rozmýšľajú ako získať väčšiu moc neznamená, že musím jednať podľa nich." Oprel sa o sedadlo.

Zastavili sme pred palácom a skôr ako som stihla otvoriť, priskočil k autu jeden z ochrankárov a ihneď mi otvoril dvere.

Vstúpili sme, vošli sme dnu a skôr ako sa dvere zatvorili, dolu schodmi bežala Juliette a obíjmala ma.

,,Ste v poriadku!!! Strašne som sa o teba bála!" Skočila mi okolo krku.

,,Vďakabohu, že ste sa vrátili." Na chodbu vošla Kaiova mama a za ňou otec.

,,Kde ste boli?" Spýtal sa kráľ.

,,Uviazli sme na chate v horách." Odvetil Kai a zostal stáť kúsok zamnou.

,,Vysvetli mi ako sa dá uviaznuť na chate, keď si mal Elsie ukázať Madrid." Hneval sa jeho otec.

,,Elsie Madrid videla už niekoľkokrát a preto som ju vzal k jazeru. Ja tam pekný výhľad a hlavne žiadny otravní paparazzi." Bránil sa.

,,Ako sa ti páčilo, Elsie?" Spýtala sa.

,,Áno. Výhľad na hory je dychberúci a to nádherné prostredie, nevedela som sa vynadívať." Pousmiala som sa.

,,Čo ste robili celý čas zatvorený v malej chatke?" Spýtala sa Julliet a ja som pred očami videla úplne všetko.

,,Prečkávali snežnú búrku." Pretočil očami jej brat.

,,Tá skončila pred dvomi dňami." Poznamenal otec.

,,Lenže cestári neodhŕňajú cestu v lese ako prvú." Odvrkol nepríjemne Kai.

,,Hlavné je, že ste v poriadku." Usmiala sa kráľovná.

Bolo viac ako jasné, že Juliette a ani jej otec nechceli aby som sa nejak zblížila s Kaiom. Mrzelo ma to, pretože ona najlepšie vedela, ako to bolo so vzťahmi a myslela som si, že ak by som si s niekym sadla, podporila by ma.

Ale nie, nevadí. Chápem. Nie som dosť dobrá pre jej brata.

,,Bežte sa dať do poriadku a nachystať na večeru. Neviem si ani predstaviť aké ťažké muselo pre teba byť, celý týždeň zatvorená v jednej chatke s mojim synom." Ľutovala ma.

,,Kai bol milý a pozorný. Vychovali ste ho správne," usmiala som sa. ,,Dokonca ani nemal problém s varením."

,,Ach nie." Šepol Kai zamnou a celá miestnosť stíchla.

,,Môj syn varil? Veď nevie ani zohriať mlieko." Prekvapene šepol jeho otec.

,,To, že nevarím vo vašej prítomnosti, neznamená, že variť neviem a teraz, keď ma ospravedlníte, idem si dať dlhú sprchu." Kai sa otočil a odišiel skôr ako ho niekto zastavil.