Dangerous Criminal [Dokončené]

Snežná búrka

,,Čo to robíš?" Šepla som.

,,Chcem ťa pobozkať." Odvetil.

Zťažka som preglgla, pretože sa mojim telom rozlialo obrovské teplo. Chcela som ho! Túžila som po tom ale chcela som aby si to zaslúžil a preto som sa mu vytrhla z rúk a rýchlo korčuľovala preč.

,,Najprv si ma musíš chytiť!!" Zakričala som mu a uháňala sa cez jazero.

,,Milujem výzvy!" Zakričal mi a počula som ostrie jeho korčúľ na ľade.

Rozbehnutá na druhý konec jazera som sa otáčala aby som videla, kde je a zastavilo ma až puknutie podomnou. Ľad podomnou praskol a ja som sa prepadla pod vodu. Nestihla som sa vôbec nadýchnuť ale našťastie sa mi podarilo vynoriť.

Voda bola ľadová a dostávala sa mi pod oblečenie rýchlosťou blesku. Pri dotyku s pokožkou doslova rezala a vo mne stúpal strach.

Videla som ako sa Kai po ležiačky plazil ku mne a bezváhania ma začal ťahať von. Ľad pod ním praskol a spadol do vody rovnako ako ja, ibaže on sa neponoril. Pár desiatok centimetrov ľadu pod nami ešte prasklo, no potom sme sa dostali na ten pevnejší a hrubší ľad.

,,Si v poriadku? Nič ti nie je?" Šepol mi.

,,N-nie." Triasla som sa od zimy.

,,Poďme na pevninu." Pomaly sa postavil a podal mi ruky.

Pevne ma držal za ruku. Jeho stisk bol upokojujúci a pozorný. Odkorčuľovali sme ku kraju a rýchlo vyšli. Kai si doslova zošuchol korčule a bosý bežal k autu. Vytiahol kľúče a moju kabelku, do ktorej hodil naše telefóny, otvoril chatu a rozbehol sa ku mne.

,,Poďme dnu. Rýchlo aby si neochorela." Popohnal ma a zamkol auto.

Vošla som dnu, priamo do obývačky spojenej s kuchyňou a začala sa tu rozhliadať.

Bez čakania som sa začala vyzliekať a bolo mi úplne jedno, že budem nahá ale nemohla som mať tie mokré veci na sebe.

Kai ihneď zakúril v krbe a keď drevo začalo pokojne praskať, vedeli sme, že už oheň nevyhasne.

Otočil sa a zamrzol. Bol veľmi prekvapený a aj keby chcel, teraz by sa mu penis nepostavil.

,,Musíme ísť pod teplú vodu." Zašepkala som.

,,Choď prvá." Preglgol a nespúšťal ma z očí ako sa vyzliekal.

,,Obaja, Kai. Obaja sme boli vo vode a naše telá môžu skolabovať." Šepla som.

,,Chceš ísť somnou?" Vypúlil oči.

,,Áno. Je to najlepšie riešenie." Prikývla som.

Celý nahý si držal rukou svoje nádobíčko tak aby som ho nevidela a druhou rukou ukázal na schody. ,,Tadiaľ."

,,Mám ísť prvá?" Zhíkla som.

,,Samozrejme." Zaškeril sa aj napriek tomu v akej situácii sme boli. Podišla som ku dverám a začala kráčať na poschodie. Počula som ako Kai zamkol a išiel zamnou. Vyšli sme na poschodie a hneď som sa ocitla v spálni.

Jedna obrovská posteľ, kúsok od nej televízor a veľké sklenené okno. Vianočný stromček, sviečky, samé deky a vankúše zdobili túto izbu. Veľmi sa mi tu páčilo.

Kai otvoril dvere, ktoré viedli do kúpeľni a keď som vošla, zbadala som veľkú hlbokú vaňu. S výhladom na zasnežený les.

Kai bez váhania začal napúšťať vaňu a zo šuflíku vytiahol penu. Nevedela som sa dočkať, kedy si do nej sadnem. Pôvodne som si myslela, že tu bude sprcha. Bolo by to rýchlejšie a jednoduchšie ale predstava, že sa budem kúpať s Kaiom, ma privádzala do rozpakov ešte viac.

V celej chate bola neskutočná zima. Nekúrilo sa v nej a chvíľu potrvá, kým sa celá rozohreje. Kai vytiahol zo spodnej skrinky malý biely ohrievač a zapojil ho do elektriny. Ihneď som pocítila teplo, ktoré sálalo z tej malej veci ale striaslo ma od zimy. Držala som si prsia a pozrela smerom do zrkadla. Keď som sa zbadala, mala som takmer celé pery modro fialové.

,,Poď." Kai nastavil ruku.

Chytila som ho a nechala sa potiahnuť. Vstúpila som do vani, voda ma nesmierne pálila na každom kúsku môjho tela a snažila som sa to vydržať.

Usadila som sa vo vani a moje telo zahalila pena. Hneď zamnou vošiel Kai. Ukrýval si svoje prirodzenie, až dokým si nesadol do vane oproti mne a obaja sme v tichosti sedeli a pozerali na seba.

,,Nato, čo si chcel somnou robiť, si si ho až príliš skrýval." Podpichla som.

,,Nemôžem ti ho predsa ukázať vtedy, keď je podchladený." Zasmial sa.

,,Alebo máš len silácke reči." Úsmev na tvári mi neklesal.

,,Rozhodne sa nemám začo hanbiť, Elsie. Milé rád ti predvediem aké divadlo viem spraviť." Usmial sa.

,,To-.." chcela som dopovedať ale oči mi zamierili na okno.

Nebolo vidieť ani tie najbližšie stromy. Sneh a obrovský vietor tvarovali rôzne záveje a do uší sa nám dostali zvuky nárazov.

Vietor narážal priamo do chaty. Pozrela som na Kaia, ktorý tiež sledoval dianie za oknami a mlčal.

,,Snehová búrka." Šepol.

Razom elektrina zhasla a jediné svetlo, ktoré sme mali, bolo z vonku.

,,Vyzerá to tak, Elsie, že sme tu uväznení na nejakú dobu." Usmial sa na mňa.

,,Nemáme tu jedlo." Zhíkla som.

,,Máme. Plánoval som sem pôvodne ísť na celé sviatky."

,,Tak prečo ich potom tráviš v paláci?" Vyzvedala som.

,,Pretože si tam ty." Povedal tým najzvodnejším hlasom.