Dangerous Criminal [Dokončené]

Hádka pri večeri

,,Pomôžem ti s obliekaním?" Spýtal sa.

,,Zvládnem to sama. Môžeš sa otočiť." Znázornila som mu prstom aby sa mi otočil chrbtom.

S krásnym úsmevom ma poslúchol a otočil sa. Podišla som k šatám, odložila osušku a natiahla ich na seba. Upravila som sa a v tom som ho zacítila zasebou. V tichosti mi prehodil vlasy cez rameno a zápal mi zips.

,,Si krásna." Šepol mi do ucha.

,,Nemal si byť otočený?" Usmiala som sa.

,,Ale to by som potom zmeškal tú krásu." Pomaly odstúpil a sledoval ma.

Vlasy som si vyčesala do copu a zalakovala. Namaľovaná som bola jemne a bez slova som pozerala na Kaia.

,,Čo tak pozeráš? Môže zato tá košeľa? Som ti vtipný?" Ukázal na ňu.

,,Nie. Len mám zlý pocit." Priznala som.

,,Z čoho?"

,,Z dnešného večera."

Zostala som nesvoja. Priam som netušila ako mu to vysvetliť. Niečo sa stane a nebude to dobré. Bol to môj pocit, moja vnútorná intuícia.

,,Trochu si to užívaj. Síce viem, že pri mojej rodine to je ťažké ale keď ich ignoruješ, dá sa to," pohľadil ma po líci. ,,Čo ak by sme sa po plese vybrali na nejaký výlet? Odišli by sme a išli niekam, kde budeme mať pokoj a vrátila by si sa až do školy po prázdninách."

,,Juliette by mala veľa otázok." Šepla som.

,,Ale prosím ťa. Stačí, ak Hendrikovi poviem aby ju zabavil." Žmurkol.

,,A kam pôjdeme?"

Vôbec ma nebolo treba prehovárať. Bola som nadšená z toho nápadu a chcela som to.
Možno to je odomňa sebecké a nefér oči mojej najlepšej kamarátke ale konečne tu bol niekto, kto o mňa javil záujem. Nebolo to nútené a obaja sme mali rovnaké názoru na takmer všetko.

,,Čo takto do tepla?" Žmurkol.

,,Môže byť. Ľadovú vodu nechcem pár mesiacov ani vidieť." Zasmiala som sa.

Kai odomkol a otvoril dvere. Vyšla som ako prvá, skontrolovala, či môže výjsť a keď som videla, že vzduch je čistý, vyšiel.

Prešli sme cez chodby a vošli do jedálne, kde už bol kráľ s kráľovnou a aj Juliette s Hendrikom. Opäť sme pozdravili a požiadali ma o prisadnutie ale tentokrát som nesedela pri Kaiovi ale na konci stola. Vedľa mňa sedela Juliette, Hendrik a až za ním Kai.

V tichosti som sa posadila a bola ticho.

,,Dôvod?" Kai si prisadol ale v hlase som počula hnev.

,,Pretože som povedal." Jeho otec hrdo pozrel.

Všimla som si, že Kaiova mama bola tiež nahnevaná a držala jazyk za zubami, no hnev nebol mierený na mňa ale na jej manžela.

,,Kai, rozmýšľali sme." Začala Juliette.

,,Chcem sa najesť. Takže vaše výmysli si nechajte na potom." Odvrkol nepriateľsky a naložil si.

Ja som čakala, kým si naložia všetci a až nakoniec som prišla na rad ja. Našťastie bolo z čoho vyberať a pretože ja milujem grilované kura s ryžou, naložila som si riadnu porciu.

V tichosti som jedla a cítila na sebe pohľad kráľovnej. Snažila som sa to ignorovať, no nedalo sa to.

Na rad prišiel dezert v podobe lávového koláča so zmrzlinou a horúcimi malinami a vtedy začali rozprávať.

,,Kto je tvoj doprovod na zajtrajší ples?" Spýtal sa otec.

,,S otcom som sa dohodla, že si môžeš sám vybrať, ženu, ktorú chceš ty." Juliette bola príliš iniciatívna, až sa mi to nepáčilo.

,,Toto sú ženy, z ktorých si môžeš vybrať. Chcel si právo voľby, máš ho mať." Kráľ položil pred Kaia niekoľko zložiek s fotkami žien.

Kai sa psychopatický a pobavene zasmial. ,,Myslíte si, že som hlupák? Dávate mi právo voľby ale zo žien, ktoré vyhovujú vám!" Jeho hlas sa zvyšoval a menil na krik.

,,Ich! Môj nie!" Jeho mama od toho plánu dala ruky preč a nechala v tom kráľa a Juliette samých.

,,Neprestávate ma udivovať a hlavne ty, sestrička. Očividne si veľmi rýchlo zabudla na chlapov, ktorých ti chcel -.." postavil sa a bol pripravený chŕliť oheň.

,,Kai." Šepla som a stíchol.

,,Ty otec, sa môžeš hanbiť zato, do čoho ma chceš nútiť." Schmatol papiere s fotkami.

Najprv ma zabolelo pri srdci. Myslela som, že ich ide čítať ale našťastie, mýlila som sa.

,,Pozri sa, čo si o tých ženách myslím ja." Hodil zložky do krbu a v sekunde zhoreli.

,,Kai a už dosť!" Skríkol jeho otec.

Juliette v tichosti sedela a nesnažila sa ani brániť brata. ,,Mala by si sa zachovať ako správne sestra a zastať sa ho." Šepla som jej.

,,Nie, je čas aby si konečne našiel ženu." Odvetila.

Zaskočila ma svojimi chladnými slovami aj keď pred pár dňami rozprávala rovnako ako Kai.

,,Ďakujem za pohostenie. Myslím, že si pôjdem ľahnúť." Postavila som sa a slušne odstúpila od stola.

,,Prečo chceš odísť?" Prekvapene reagovala Juliette.

,,Pretože nechcem byť neslušná." Zamrmlala som.

,,Ale kľudne povedz svoj názor, Elsie. Nikto ťa odtiaľto nevyhodí. Si pod mojou ochranou." Povedala kráľovná.

Pozrela som na všetky tváre v miestnosti a s hlbokým nádychom povedala všetko, čo som mala na jazyku.