Dangerous Criminal [Dokončené]

Útek

Všetko sa zomlelo akosi rýchlo. Otec hneď ukázal izbu prezidentovi, pretože odmietol odísť a všetci sme sa išli prezliecť.

Mama zostala pri Juliette, ktorá to znášala najhoršie a všetci čakali na políciu. Keď prišli, zhromaždili sa v jednej miestnosti a začala sa porada.

Nemal som v pláne na ňu ísť. Španielska polícia prehľadávala okolie, zatiaľ čo ostatní prišli vypočuť svedkov.

Bol som v izbe a vzal si na seba mikinu a masku. Bol som celý v čiernom, v ruke som držal tašku plnú oblečenia a peňazí.

Zamkol som sa v izbe a bol pripravený ísť za Elsie. Každá izba mala svoju tajnú chodbu, ktorá slúžila ako únikový východ a tá moja viedla priamo k autu.

Vyšiel som mimo palácu a ihneď zbadal auto. Musela byť na zadných sedačkách. Prešiel som k vodičovým dverám, otvoril, hodil tašku na spolujazdcovu stranu a sadol si.

,,Kai?" Šepla.

Ihneď som naštartoval a vyrazil preč. Prišiel ďalší stres. Stres o to ako zareguje, keď ma zbadá. Nikdy som jej nepovedal o tom, že som bol maska ja.

Šoféroval som mierne pod stresom. Mal som v pláne odísť a precestovať niekoľko krajín aby sme sa dostali tam, kam som potreboval ale druhou možnosťou bolo, že ma pošle do zadku v sekunde ako zbadá masku.

Elsie

Kai bol príliš potichu. Mlčal a nič nehovoril. Začínala som sa báť ešte viac a v hlave si nadávala, že som neušla. Čo ak to nie je on ale niekto úplne cudzí?

,,Kai?? Čo sa to deje?" Šepla som s miernou panikou a dúfala v odpoveď.

,,Nemohol som to nechať tak. Musel som ťa uniesť. Nedovolím aby ťa otec vydal za niekoho iného. Si moja a aj budeš, navždy." Začal vysvetľovať.

Niečo si dal dolu z tváre a zložil kapucňu. Vec hodil na spolujazdcovu sedačku a keď som to zbadala, nastal šok.

Na sedačke ležala maska smrťky. Pred očami som mala úplne všetko, čo môj maskovaný muž spravil a razom mi všetko dávalo zmysel.

Bol to on.
Kai bol muž v maske.

To on mi zachránil život, sledoval ma a eroticky-...

,,Zastav auto."

,,Elsie, teraz-.."

,,Zastav to auto, Kai!!"

Kai dupol na brzdu a auto zastavilo.

Otočil sa na mňa. ,,Musíš ma -..."

Letela mu silná facka a v tvári som mala veľmi zranený pohľad. ,,Vodil si ma za nos! Mal si ma ako hračku?! Si spokojný s tým, čo si mi spravil?!"

,,Teraz nie, Elsie. Musíme sa odtiaľto dostať." Povedal.

,,A ty si myslíš, že po tom ako som sa dozvedela, kto si, pôjdem s tebou?"

,,Nemáme čas na hádku."

,,To si píš, že máme."

Zúrila som. Bola som nahnevaná a neplánovala som mu to odpustiť.

,,Všetko ti vysvetlím ale niekde, kde nám za pätami nebude polícia. Práve som uniesol prezidentovu dcéru a ide po mne celý štát."

,,Chcem vrátiť naspäť." Zdvihla som nos.

,,Chceš sa tam vrátiť a vziať si toho hlupáka?" V očiach mal hnev.

Pozerala som mu do očí niekoľko desiatok sekúnd bez toho aby som niečo poviedala a vzdychla som. ,,Nie." Otočila som sa smerom k oknu a ignorovala ho.

Kai sa otočil a šoféroval ďalej. O pár minút mu začal zvoniť telefón a keď zdvihol, počula som zrozumiteľný hlas jeho otca.

,,Preč. Nie, neprídem. Mám úplne v riti, že sa Elsien otec trápi. Nemal ju nútiť do svadby, ktorú nechcela," rozčúlil sa. ,,O Elsie sa báť nemusíte, somnou je v bezpečí." Vypol a podal mi telefón.

,,Čo s tým mám robiť?" Zdvihla som obočie.

,,Vyber sim kartu a zlom ju." Spravila som tak ako povedal a podala mu telefón.

Telefón zlomil na polovicu, otvoril okno a vyhodil ho. Za ním letela aj sim karta a opäť zostalo ticho.

Cestovali sme snáď celú noc. Odstavili sme auto v nejakom malom moteli na okraji mesta v Portugalsku.

Pripadlo mi to ako na konci sveta. Široko ďaleko neboli žiadne obchody, budovy a žiadny život. Len jedno parkovisko a motel.

Kai zaparkoval auto a podal mi dozadu jeho tašku. ,,Vezmi si odtiaľ nejaké moje oblečenie a prezleč sa. Ja zatiaľ zaplatím na jednu noc."

Vystúpil a bez slova odišiel od auta. Sledovala som ho ako kráčal dnu. Dal si kapucňu a zmizol vo dveŕach. Vyzliekla som zo seba šaty, zostala som úplne nahá a obliekla si jedny tepláky, tričko a mikinu.

Šaty som hodila zaseba do kufra a v tichosti čakala. Keď sa Kai vrátil, vyšla som z auta a zostala stáť. Bola mi zima a nemala som so sebou žiadnu vetrovku, no Kai nezdržoval. Chytil tašku, zamkol auto a kráčal ku schodom.

,,Dvere číslo 17." Jeho hlas v tom tichu vynikal.

Našli sme správne dvere a vošli dnu.

Izba bola útulná a napokraji chudoby. Nebolo tu nič, len posteľ a malá kúpeľňa, do ktorej som sa bála pozrieť kvôli čistote.

Kai zatvoril dvere, zamkol ich a zastrel okno. Chytil ovládač a zapol malý televízor. Posadila som sa na stoličku a sledovala ešte takmer čiernobiely televízor, kde boli moje fotky. Na všetkých kanáloch hovorili o mojom únose a ja som netušila, čo ďalej.