Dangerous Criminal [Dokončené]

Port Elizabeth

,,Páči sa ti to?" Vzdychol a tľapol ma po zadku.

,,Áno."

,,To je dobre, pretože nabudúce, tam pôjde môj penis, sladká Elsie."

V pästiach som stískala paplón a priam kričala od vzrušenia.

Okná boli zarosené, v miestnosti stúpala teplota z našich rozpálených tiel a vzdychov. Kaiovi vzrušene mi dokazoval každým nárazom a priam mi privolával orgazmus.

,,Oh, Kai. Sprav ma, prosím." Vykríkla som pod veľkým tlakom v podbrušku a cítila svoj orgazmus nahromadený v lone.

Kaiove prsty sa objavili na mojom klitorise a začal mi ho masírovať. Stíhal tri veci naraz, čo ma fascinovalo a najviac sa mi páčilo, že som bola preňho prvoradá. Chcel aby som k vrcholu prišla a urobil preto maximum. Mojim telom prešla obrovská energia a v tej sekunde som dosiahla svoj vrchol.

Spadla som na posteľ, zadok zostal vypučený a Kai mi ho ďalej preťahoval. Keď odoznel môj orgazmus, vytiahol hračku a zrýchlil. Potreboval sa spraviť a onedlho som ucítila jeho vrchol.

Ľahla som si na vankúš. Lapala po dychu a chcela sa natiahnuť, avšak Kaiove slovíčka ma prekvapili.

,,Neskončili sme, moja malá manželka. Dnešnú noc oka nezažmúriš. Budem ťa trtkať celú noc aby si si ju pamätala naveky."

Dodržal svoje slovo. Naozaj som celú noc nezažmúrila oka a zaspala až pri východe slnka. Zaspala som vyčerpaná, priamo na jeho tele.  Ani netuším, koľko som spala ale zobudila som sa ešte viac unavená.

Obliekla som sa a vyšla von ale oblialo ma obrovské teplo. Musela som sa vrátiť do podpalubia a obliecť si veci, v ktorých sa neuvarím. Dala som si nejaké kraťase modrej farby a vrch plaviek rovnakej farby. Vyšla som von a obzrela sa.

Na gauči sedel Kai v plavkových kraťasoch a sledoval oceán. Podišla som k nemu, chytila ho okolo krku a objala ho. Dala som mu jemný bozk a obzrela sa naokolo a sadla si naňho.

,,Kde to sme?" Spýtala som sa.

Videla som, že sme v prístave. Naokolo boli luxusné lode, ktoré tu stáli dlhšie a prekvapivo oceán bol nádhernej priezračnej farby. Slnko svietilo, až takmer pálilo a slaný jemný vánok do mňa narážal a hladkal ma po pokožke.

,,V našom cieli." Žmurkol a posadil sa. Ihneď ma objal a držal v náručí.

,,Naozaj? Ako to? Veď sme boli niekoľko hodín odtiaľto."

,,Nespal som. Keď si zaspala, vrátil som sa hore a naštartoval loď. Chcel som ťa prekvapiť tým, že keď sa zobudíš, budeme tu a sme."

,,Si veľmi pozorný, Kai Dantos."

,,To len kvôli tebe, Elsie Dantos." Usmial sa a hral sa mi s vlasmi.

,,Vidieť odtiaľto tvoj dom?"

,,Náš dom," opravil ma, ,,a nie. Nevidieť. Je inej pláži."

,,Kedy tam pôjdeme?" Potešila som sa.

,,Môžeme aj teraz." Zasmial sa.

Postavila som sa a bežala dnu. Pobalila som všetky tašky. Dokopy boli štyri a Kai ich vzal. Vybojovala som si odniesť aspoň jednu tašku ale dal mi tú najľahšiu. Vyšli sme z lodi, prešli cez prístav a Kai sa poobzeral. Pohľadom prešiel po jednej lodi a keď zbadal názov, podišiel k nej a von vyšiel muž. Bolo to prekvapujúce, pretože som ho poznala. Bol to jeho druhý kamarát, Charlie.

,,Si tu rýchlejšie ako som si myslel, kamarát." Zasmial sa a pozrel na mňa.

,,Tešil som sa na nový začiatok, Charlie." Kai mu hodil kľúče od lode.

,,Snáď to nebude nadlho. Chcem si sadnúť na terase pri chladenom pive a kecať o tom bláznovstve, ktoré si spravil."

,,Aj keby nás našli zajtra, je to fuk. Elsie je moja a stratili akékoľvek právo, strkať nos do našich životov." Kai mykol plecami.

Charlie mu hodil iné kľúče a keď ich Kai chytil, zdvihol ruku ako znak pozdravu a podišiel ku mne. Chytila ma okolo pásu, pobozkal a začali sme kráčať smerom na pevninu.

,,To sú aké kľúče?"

,,Od auta. Snáď nebudeme chodiť taxíkom alebo pešo." Zasmial sa.

Vyšli sme na menšie parkovisko, kde boli odparkované ďalšie luxusné autá a Kai musel stisknúť kľúč aby sme vedeli, ktoré auto je naše.

Našťastie sme ho hneď zbadali, nahádzali dovnútra tašky a nasadli. Cesta k domu bola krátka, pretože stačilo len ísť o ale ulíc nižšie, čo ma veľmi tešilo.

Keď som však zbadala ten dom, v ktorom sme mali zostať, prišlo mi to celé už ako rozprávka. Bola to vila ale čo iné som od Kaia mohla čakať. Bol narodený v luxuse a ten si aj udržiaval.

Bol kvôli tomu namyslený? Nie. Neriešil peniaze.

Zaparkovali sme vo dvore a zatvorili bránu. Ihneď som sa chcela porozhliadnuť po celom pozemku a všetko preskúmať. Moje vnútorné dieťa chcelo vybuchnúť od radosti, že sme konečne na mieste a už nasleduje len a len oddych a užívanie si po boku môjho manžela.

,,Môže byť?" Usmial sa a tašky položil na gauč v obývačke.

,,Môže? Musí! Je to tu krásne." Tešila som sa.

,,To je dobre. Som rád, že sa ti to tu páči. Budeme tu mať súkromie a navyše, chvíľu potrvá, kým ťa pretiahnem na každom mieste v tomto dome."