Dangerous Criminal [Dokončené]

Plány na Vianoce

Namiesto šťastia, mi zastali len oči pre plač. Nevedela som neplakať. Konečne som si začala pripúšťať, že by som naozaj mohla byť šťastná a nebola len v otcovom tieni ale nie.

Bola som len chvíľkové pobavenie pre muža, ktorý sa tváril, že má záujem nie len o moje telo ale aj o mňa ako takú.

Bohužiaľ, mýlila som sa a teraz svoje konanie ľutujem. Možno, že zajtra budem na internete a v novinách ako som sa nechala pretiahnuť maskovaným kriminálnikom.

Och, aká naivná som bola. Prečo som si myslela, že zrovna ja budem mať to šťastie na lásku?

Vyplakala som si oči a bolo to naozaj náročné. Vzalo ma to viac ako som si myslela. Celé dni som chodila bez nálady a utiahnutá. Nemala som náladu na abolútne nič.

A jeho zbohom?

Bolo myslené vážne. Viac sa neukázal, nenechal orchideu, lístoček a ani ma neprepadol. Akoby ani neexistoval.

Zo začiatku, to bolo ťažké. Aj keď to bolo len pár stretnutí, ktoré sme mali nie v práve najlepších podmienkach, prirástlo mi to k srdcu za kratučký čas a dostať sa z toho, bolo ťažšie ako som čakala.

Sama som si predstavovala rôzne situácie, kedy ma chytí a vtiahne napríklad na toalety alebo ma pretiahne v učebni. Bohužiaľ, sa to nestalo.

Prešli neuveriteľné štyri mesiace a zostával posledný týždeň školy. Nevedela som sa dočkať Vianočných prázdnin a toho, že sa vrátim do Ameriky a zatvorím sa vo svojej izbe, ktorú neopustím, kým sa nebudem vracať do školy kvôli poslednému semestru.

Sedela som v jedálni a pomaly jedla hranolky s nugetkami. Čakala som na Juliette, ktorá určite zaspala na poslednej hodine na lavici a nikto ju nezobudil. Razom sa rozleteli dvere a v nich kto iný ako Juliette. Ihneď ako som zbadala jej pohľad a strapaté vlasy, vedela som, že som mala pravdu.

Usadila sa vedľa mňa, naliala si pomarančový džús a začala jesť rovnaké jedlo ako ja.

,,Čo budeš robiť cez prázdniny?" Spýtala som sa.

,,Dnes mi volal otec. Len čo prídem domov, musím si skúšať nejaké šaty kvôli vianočnému plesu, ktorý usporadúvame. Inak sa určite všetci budeme hádať. Nič nové. My sme mali byť talianska rodina a nie španielska." Poznamenala.

,,Mne otec ešte stále nevolal. Takže, ak nezavolá, spravím si výlet niekam do zahraničia a budem si užívať tiché Vianoce niekde na hoteli a osamote." Zamýšľala som sa.

Cŕŕŕŕń Cŕŕŕŕŕŕn

Len čo zazvonil môj telefón, sen o pokojných sviatkoch sa rozplynul, pretože na telefóne sa rozsvietila fotka môjho otca. ,,Spomeň čerta."

Zdvihla som. ,,Áno, otec?"

,,Auto pre teba príde v piatok o tretej hodine poobede. Lietadlo letí hneď ako si sadneš. Nepôjdeš do Ameriky ale do Španielska. Celé sviatky budeš tam. Ja prídem na ples, ktorého sa zúčastnime obaja." Začal.

,,Mám sa dobre ocko a ty ? Nie, nič mi nechýba, len záujem otca." Odignorovala som úplne každé slovo, ktoré mi hovoril a išla si svoje.

Počula som hlboký vzdych. ,,Veď vieš, že nato nemám čas, Elsie."

Zdvihla som obočie a v pozadí počula moju macochu. ,,Zlatko lietadlo zo Španielska nám odchádza ešte v ten večer a na Jamajke zostaneme dva týždne."

,,Ah, takže už chápem. Mňa sa nemáš čas ani spýtať ako sa mám. Vianoce s tvojou vlastnou dcérou sú ti u riti, pretože tvoja štetka chce ísť na dovolenku." Vyprskla som.

,,Elsie!" Skríkol otec.

,,Kiežby tu bola mama a poriadne ťa prefackala zato ako sa chováš." Zakričala som mu naspať a vypla ho. Telefón som od nervov namočila do vysokého pohára s džúsom a sledovala ako sa topí.

,,Páni, čo to bolo?" Spýtala som sa.

,,Idem do Španielska na celé prázdniny. Budem niekde na hoteli a s otcom sa stretnem na plese. Lenže hneď odtiaľ odchádza na Jamajku s tou-..." zahryzla som si do jazyka.

,,Chápem," stopla ma, ,,lenže ples je až na Silvestra. To ťa chce nechať na Vianoce samú v hoteli?"

,,Očividne," mykla som plecami, ,,všetko je lepšie ako byť s tou zlatokopkou."

Juliette chytila svoj telefón a niekoho vytočila. ,,Ahoj, ocko. Počuj, tá kamarátka zo školy, ide na náš ples ale bude v Španielsku celé prázdniny a tak mi napadlo, či by nemohla byť u nás."

Zostala ticho a mlčala. Už som si v hlave pripravovala spŕšku nadávok, čo na ňu vychŕlim hneď ako vypne telefón.

,,Áno, to je ona!" Potešila sa, ,,dobre, ďakujem. Ahoj!"

Vypla.

,,Si krava." Zasypela som.

,,Prečo?" Vypúlila oči.

,,Pretože ma nepoznajú, ja nepoznám ich a mám tráviť Vianoce s ľudmi, pre ktorých som cudzinka?!" Štekla som.

,,No, to je normálne." Zaškerila sa.

,,Nechcem byť na príťaž a navyše, sama si povedala, že tvoj brat nemá rád cudzincov." Zamračila som sa.

,,Ale prosím ťa. Kai nevychádza z izby, pretože sa skoro vždy s otcom háda," mávla nad tým rukou. ,,No tak, bude sranda. Ukážem ti mesto, pôjdeme na nákupy. Uvidíš, bude sranda."

,,Bojím sa toho, že sa to pokazí." Zamrmlala som.

Nebola som si istá tým, že chcem ísť k nej domov. Predsa to je kráľovská rodina a tí k sebe nepúšťajú hocikoho. Bála som sa, že tam budem menejcenná.

,,No tak, prosím." Zapišťala.

,,Tak dobre ale pôjdeme našim lietadlom." Odvetila som.

,,Jupííííí!!!" Skríkla.