Dangerous Criminal [Dokončené]

Výlet

Ak by mi tú pusu dal, nebránila by som sa ale chcela som hrať nedostupnú. Nie, preto lebo on ale sama som chcela poznať, koľko vydržím odolávať.

Dala som si pyžamo a išla spať.

Ráno mi zvonil budík o siedmej, pretože o ôsmej sú raňajky a potrebovala som sa nachystať.

Dnešný deň bol dňom, ktorého som sa najviac obávala. Vianoce. Nebola som tu doma. Nechcela som sa cítiť ako votrelec ale bohužiaľ, prišla som si tak.

Dala som si rýchlo sprchu, obliekla si čierne legíny a dlhý biely bavlnený sveter, ktorý pripomínal rolákové šaty a upravila sa.

Pomaly som vyšla von, kráčala som po chodbe strane na rohu, som započula jeho hlas. ,,Elsie, počkaj!"

Zastavila som a otočila sa. Takmer mi spadla sánka, keď som zbadala, čo mal oblečené. Biely svetrový rolák a mierne rifle. Vyzeralo to akoby sme sa dohodli, čo si oblečieme.

,,Čoto máš na sebe?" Zdvihla som obočie.

,,Mama vyžaduje aby som chodil vo farbe, podľa toho aký je deň." Prezradil a spolu o žmurknutím, si položil ukazovák na pery.

Malo to byť tajomstvo.

,,Vyzerá to akoby si ma špehoval. Veď sme oblečení úplne rovnako!" Rozhodila som rukami.

,,To je znamenie, Elsie." Začal kráčať.

,,Aké?"

,,No predsa, že k sebe patríme."

,,Nepatríme. Ty máš kráľovskú krv. Máš byť s niekym, kto je rovnakej krvi." Zdvihla som hlavu.

,,Nonsens. Na krvi nezáleží. Mne nie." Mávol rukou a vošiel do jedálni, kde si už zaľúbene hrkútali naše zamilované hrdličky.

Oproti nich sedela kráľovna a kráľ, pomaly jedli praženicu s čerstvým pečivom.

,,Dobré ráno." Mierne som sa uklonila.

,,Ah, dobré ráno, Elsie. Sadni si k nám." Povedal kráľ skôr ako stihla reagovať jeho žena.

Usadila som sa a snažila sa nepozrieť na Kaia ale jeho matka mala iné plány.

,,Dnes sú Vianoce. Nikde nebude veľa ľudí a mohol by si Elsie ukázať Madrid." Pozerala na Kaia.

,,Ale veď to môže aj Juliette. Koniec koncov, je to jej kamarátka." Odvetil kráľ.

,,Juliette tu má Hendrika. Musí sa venovať jemu. Naplánovala som im jazdu kočom po Madride." Usmiala sa.

Videla som nespokojnosť v kráľovej tvári a bála sa, že sa to nejak vyhrotí.

,,Nerobí mi problém, ísť s Elsie. Je to lepšie ako sledovať tých dvoch." Mykol hlavou na Julliet a Hendrika.

,,Výborne!!" Potešila sa kráľovná. Začala som jesť ovocnú misu a zapíjala to pomarančovým džúsom.

Po raňajkách, som sa vrátila do izby, vzala vetrovku, čapicu a rukavice aby mi nebola zima a na chodbe
čakala Kaia.

Vyšiel s príjemným úsmevom a s jeho čarovnou vôňou. Vyšli sme pred palác a tam čakalo jedno auto. Sluha mu podal kľúče a otvoril mi spolujazdcove dvere. Usadila som sa a sledovala interiér. Keď sa Kai usadil, naštartoval a odišli sme.

,,Kam ideme?" Spýtala som sa, pretože centrum Madridu bolo druhým smerom.

,,Koľkokrát si bola v Madride?" Spýtal sa.

,,Párkrát." Priznala som.

Nemyslela som si, že mi ukáže ešte niečo, čo som nevidela. Behala som tu po všetkých pamiatkach pár rokov dozadu.

,,Takže mesto poznáš. Ja ti ukážem prírodu." S úsmevom na mňa žmurkol a pridal plyn.

Mlčala som. Prekvapilo ma to a zároveň aj potešilo.

Viedol ma po lesnej ceste, hlbšie a hlbšie do lesa, až sme prišli k rampám. Otvoril ich, prešli sme a za nami sa zatvorili. O asi jeden kilometer ďalej, Kai zastavil pred krásnou drevenou chatkou a za ňou boli obrovské zamrznuté hory a veľké jazero pokryté ľadom. Dokonca aj okolie bolo zasnežené a všetko žiarilo bielou farbou.

,,Čo to je?" Oči sa mi rozžiarili.

,,Naša chata. Je to najkrajší výhľad v Madride." Usmial sa a vystúpil.

Prešiel okolo auta, otvoril mi dvere a podal ruku ako pravý gentleman.

,,Je to dychberúce." Kráčala som k jazeru.

,,Vzal som nám aj korčule na ľad." Vytiahol z kufra dva páry korčúľ.

,,Sem s nimi!" Zvískla som.

Sadla som si do kufra a obula si ich. Kai sa prezúval vedľa auta a keď sme obaja mali korčule pevne uviazané, pomohol mi dostať sa až k jazeru.

Len čo som sa postavila nohami na ľad, začala som sa korčuľovať. Bolo to úplne dokonalé. To okolie, ten výhľad a on.

Kai ma dobehol a rýchlosť prispôsobil mojej. ,,Tak, čo nato hovoríš?"

,,Dokonalé. Ďakujem." Šťastne som sa usmiala.

,,Čo plánuješ po škole?" Spýtal sa.

,,Chcela by som charitu. Pomáhať ľuďom. Deťom, matkám, mužom. Vždy som to chcela," pousmiala som sa. ,,Lenže otec chce aby som nikdy nepracovala. Vraj mám len chodiť na nákupy, kaderníčke a starať sa o seba. Peniaze má domov nosiť muž." Pretočila som očami.

,,Vždy bol taký?" Pozrel na mňa.

,,Nie. Bol to milujúci otec a manžel. No odvtedy, čo zomrela mama, zanevrel na lásku a začal žiť len pre robotu. Keď sa stal prezidentom poprvýkrát, všetko sa pre mňa zmenilo a už vlastne ani nemám otca. Je to muž, s ktorým zdieľam spomienky." Posmutnela som.

Kai ma zastavil, vzal si moju tvár do rúk a palcami ma pohladil po lícach.