Dangerous Criminal [Dokončené]

Plány s charitou

,,A kde chceš začať?" Zazubila som sa a vyšla na terasu.

,,Tam, kde ma to chytí." Mykol plecami.

Vyzliekla som sa do naha a skočila priamo do vody. Voda bola na prvý dotyk príjemná a našťastie nie studená, pretože by mi to pokazilo môj pokus zviesť Kaia.

Vynorila som sa a zároveň videla veľký šplech. Kai bol pod vodou. Utrela som si oči a predomnou sa vynorili dve veľké zelené a vzrušujúce oči. Milovala som jeho pohľad. Vzrušený, hladný a fascinovaný pohľad. Len on sa ku mne dokázal chovať ako ku kráľovnej.

,,Prečo mi to robíš?"

,,Neviem, o čom hovoríš."

Vlasy mal mokré a vytekali mu z nich kvapky vody. Stekali po tvári, smerom dolu a nedokázala som sa neusmiať. Jeho oči boli opäť zelenšie a mala som pocit, že tetovanie ešte výraznejšie.

,,Neprovokuj ma, Elsie."

,,Čo ak chcem provokovať?"

,,Tak nato doplatíš." Šepol a chytil mi do prstov bradu.

,,Horím nedočkavosťou, drahý manžel."

,,Chcela si to." Oprel ma a začal divoko bozkávať.

Páčilo sa mi, že Kai bol muž svojho slova a vždy spravil to, čo povedal. Inak tomu nebolo ani teraz. Pretiahol ma v bazéne a spokojný ma vytiahol von.

Prešlo pár týždňov v našom raji a musím priznať, že mi takmer nič nechýbalo. Môj starý život nebol život. Bol to život môjho otca. Samé príkazy, zákazy a žiadna zábava. Jediné, čo mi chýbalo, bola Juliette.

Sedeli sme na terase a užívali si teplo. Kai so zatvorenými očami oddychoval s hlavou na mojich stehnách, keď sa rýchlo posadil, čo ma naplašilo.

,,Čo sa deje?" Spýtala som sa.

,,Vravela si, že chceš charitu, áno?"

,,Áno, jedného dňa." Prikývla som.

,,Tak poďme dotoho. Načo čakať?"

,,Kai, čo ťa to napadlo?"

,,Chcem aby si bola šťastná. Je to tvoj sen a ako manžel ťa musím podporovať."

Pousmiala som sa. ,,Teraz nato nie je vhodný čas."

,,Prečo nie?"

,,Mám byť unesená a nemyslím si, že niekto pochopí, že unesená osoba má charitu."

,,Tak to môžeš založiť pod iným menom. Možno pod menom tvojej matky ako jej pamiatku." Navrhol.

Jeho myšlienka sa mi páčila a chcela som to. Vidieť od neho tú podporu, ktorú mi ponúkal len pri tej myšlienke, mi dodávalo odvahu.

,,Pôjdeš dotoho somnou?"

,,Aj na koniec sveta." Usmial sa a pobozkal ma.

,,Tak dobre. Poďme dotoho." Tešila som sa ako malé dieťa, ktoré dostalo hračku alebo sladkosť.
Posadila som sa naňho a pobozkala ho.

,,Milujem ťa." Vtlačil ma do objatia.

,,Aj ja teba." Uvoľnila som sa a hlavu položila na jeho plece.

Kai priniesol notebook a ešte v ten deň sme založili charitu. Celé dni sme sa venovali tomu a našťastie sme dostali pomocnú ruku od Kaiových kamarátov, ktorý ihneď podporili našu myšlienku.

Avšak spojiť sa s nimi nebolo najjednoduchšie. Kaiovi to trvalo niekoľko dní ale po telefóne sme to rozoberať nechceli. Nevedeli sme, koho môžu odpočúvať a preto sa ubytovali v hoteli neďaleko nás.

,,Nebol som tu naozaj dlho." Započula som mužský hlas.

Vyniesla som von veľký džbán citronády s ľadom a obzrela sa. Na kreslách a gauči sedeli uvoľnení Kaiovi kamaráti.

,,Ahojte." Položila som džbán a posadila sa.

,,Čau, bábika." Zazubil sa Carl.

Kai ležal na gauči, mračil sa a spod hlavy vytiahol vankúš, ktorý po ňom hodil veľkou silou. ,,Nepokúšaj šťastie, Carl."

Usadila som sa vedľa Kaia a pozrela sa po nich, až som pohľad zastavila na Hendrikovi, ktorý pokojne ťukal do telefónu. ,,Čo Juliette?"

Zdvihol oči a usmial sa. ,,Najprv, to bolo hrozné. Plakala a panikárila. No keď Kai nepriamo povedal svojmu otcovi, že si s ním, plač sa zmenil na hnev a nechci vedieť ako teraz nenávidí svojho brata."

,,Ale nie." Vzdychla som.

,,Ju to prejde," Kai mávol rukou a pohladil ma po stehne. ,,Teraz k veci. S Elsie sme vytvorili charitu a potrebujeme vašu podporu pre lepší rozvoj."

,,Je to bezpečné?" Spýtal sa Charlie.

,,Áno založili sme to anonymne. Nie je tam meno ani jedného z nás."

Uvedomili sme si, že ak by som to založila pod menom matky, otec by nato ihneď prišiel a našli by nás. Nechcela som to riskovať, pretože tento život sa mi páčil.

,,Ako ste ju nazvali?" Spýtal sa Carl.

,,Irina's Freedom," usmiala som sa. ,,Na počesť mojej matky."

,,Samozrejme. Podporíme vás ale úprimne si myslím, že vaša charita začne prosperovať až vtedy, keď sa prevalí to, komu patrí." Priznal Philippe.

,,Áno, to je jasné ale na začiatok to stačí."

,,Čo máte v pláne?" Spýtal sa Charlie.

,,Chceme usporiadať spoločenský charitatívny večierok v maskách ale nemáme doriešené detaily. Máme tam ísť aj my alebo niekoho zaplatiť aby sa vydával za majiteľa? Máme pozvať aj naše rodiny alebo ich vynechať?" Začala som nahlas uvažovať.

,,Je pravda, že vás všetci hľadajú. V momente ako sa ukážete na verejnosti, či už na letisku alebo niekde inde, majú vás. Asi by som zostal pri druhej možnosti, teda zaplatiť niekoho. Vy to môžete sledovať cez kamery odtiaľto a pritom volať s danou osobou. Čo sa týka rodín, určite by som ich ohlásil. Bolo by divné, ak by boli pozvaní všetci okrem amerického prezidenta a španielskej kráľovskej rodiny." Zamýšľal sa Carl.