Celý hrad sa zatriasol od výbuchu a ja som sa prudko posadila. Bola hlboká noc, všade bola tma a ticho, až kým sa neozval další výbuch, ktorý opäť zatriasol stenami hradu.
O zlomok sekundy neskôr sa dvere do mojej spálne rozleteli a dnu vletel Ryl. Okamžite som sa postavila a prebehla k nemu, pričom mi srdce bilo ako o závod.
"Čo sa deje?" opýtala som sa a Ryl jemne odhrnul závesy, aby sa pozrel von.
"Hrad napadli. Musíme-""Choď k ostatným vojakom a evakuujte všetkých z hradu. O Lysandru sa postarám ja," zahrmel za nami nepríjemne nízky hlas Xadena. Ryl sa obzrel a zamračil sa.
"Bude lepšie, keď-"
"Bude lepšie, keď ma poslúchneš a splníš môj rozkaz, ja ti za odmenu nechám hlavu na krku, čo ty na to?"Ryl naštvane zaboril zrak do zeme, ale prikývol a odišiel. Pozrela som sa na Xadena a chcela sa ho opýtať, kto nás napadol, ale nemala som čas, pretože ma zdrapil za lakeť a začal ma ťahať von.
"Xaden, kam ma to berieš?" zalapala som po dychu a náhlila sa za ním.
"Preč," zavrčal a keď videl, že mu kvôli zranenej nohe nestíham, zdvihol ma a prehodil si ma cez plece ako vrece zemiakov.Zhíkla som a chcela sa s ním hádať, ale podľa toho, ako silno ma stisol, mi bolo jasné, že by som sa dostala do problému, a tak som sa s ním radšej nebila.
Hradom otriasol ďalší výbuch a dvere na konci chodby, do ktorých ma Xaden ťahal, sa rozleteli na kusy, rovnako ako kamenná stena, do ktorej boli vsadené.
Vykríkla som od strachu a zakryla si hlavu, aby mi na ňu nič nespadlo, ale Xaden ma schmatol a strhol nás do miestnosti vedľa. Oboch nás zakryl svojimi krídlami a spadli sme na bielu zem, pričom som počula, ako sa k nám blížia rebeli.Nestihla som poriadne ani zdvihnúť hlavu, keď ma Xaden znovu schmatol a prehodil si ma cez plece.
Rozbehol sa do steny, ale kým som stihla zajačať, zo steny sa stali tajné dvere a ocitli sme sa v zaprášenej, kamennej chodbe. Xaden kopol do tajných dverí, aby ich zavrel a rozbehol sa dolu točitými schodmi. Museli sme byť v nejakej veži, ale kým som stihla vydedukovať, kde presne v paláci sa nachádzame, zo spodu veže sa ozvali výkriky a skandovanie."Kurva..."
Ledva som sa na ňom udržala, keď sa Xaden znovu zvrtol a bežal schodmi hore. Nemala som ani poňatia, čo chce spraviť, vedela som len, že s ním mám najväčšiu šancu prežiť.
Zrazu sme sa ocitli na balkóne. Bol to obrovský, okrúhly balkón s nádherným zábradlím. Keby som tam bola kedykoľvek inokedy, kochala by som sa nočnou krajinou pod nami. Až vtedy som si uvedomila, aká vysoká bola veža, na ktorej vrchu som práve stála. Stromy a les pod ňou vyzerali ako malé ihličky a vyzeralo by to nádherne, keby sa do nás neopieral silný vietor.
Xaden ma položil na zem a poobzeral sa okolo seba. Takmer som dokázala vidieť, ako mu v hlave šrotovali tie sadistické kolieska.
"Lysandra, teraz-"
Na balkón zoskočil vysoký Drak a skočil naňho. Mala som pocit, akoby som všetko videla spomalene a zároveň zrýchlene, keď Xaden zdrapil toho Draka za krk a ostrými drápmi mu vytrhol hrtan, kým sa tomu rebelovi vôbec podarilo ublížiť mu.
Vykríkla som a spadla na zem, keď mi odrazu niekto podkopol nohy a zahnal sa po mne dýkou. O sekundu neskôr na mňa dopadla spŕška krvi, keď Xaden odťal ruku toho Draka svojím mečom a zdrapil ma za ruku, aby vytiahol na nohy, no potom ma sotil k zábradliu.
Dvere na balkón boli plné rebelov, ktorí útočili na Xadena, aj keď väčšine z nich sa nepodarilo mu poriadne ublížiť. Veľká výhoda bola, že dvere z veže boli úzke a veľa rebelov naraz sa cez ne nedostalo, takže Xadena nedokázali obkľúčiť.
Xaden odsekol jednému z nich krídla a hodil ho ku mne. Nevedela som, čo mám robiť, preto som ho sotila cez zábradlie a sledovala, ako sa jeho telo rozplesklo na skalách pod vežou.
"Lysandra, krídla, hneď!" zajačal Xaden a jeden z Drakov mu vrazil päsťou do brucha.Ostala som zamrznuto stáť na mieste, akoby som bola k podlahe prilepená. "Skrč sa!" zakričal na mňa a ja som ho poslúchla, čupla som si a zakryla si hlavu. Nado mnou preletel Drak a jeho rýchlosť zničila zábradlie tesne vedľa mňa. Ak by som sa pošmykla, spadla by som dolu na skaly.
Vykríkla som a rýchlo sa odplazila od diery preč, zatiaľ čo sa Xaden pokúšal neumrieť.
"Lysandra, doriti! Krídla, okamžite!" zajačal a ja som sa celá roztriasla. Nevedel, že nedokážem lietať.
"Xaden, ja-"
"Povedal som okamžite!"Preglgla som a vytiahla si svoje veľké, biele krídla. Kým som sa nazdala, boli pofŕkané krvou z umierajúcich rebelov a Xadena.
Jeden z rebelov sa proti mne rozbehol, ale zhodila som ho cez dieru v zábradlí a počula jeho jačanie, keď sa jeho zranené krídla nerozriahli."Lysandra, skoč! Choď preč, počuješ?! Vypadni!" zavrčal na mňa a hodil mi dýku, aby som sa ňou mohla brániť. Pri mojom šťastí by som ju zabodla tak akurát do seba.
Postavila som sa k diere v zábradlí a pozrela sa dolu. Toto nezvládnem. Bude to voľný pád z neskutočnej výšky, rozplesknem sa dolu ako žaba.
Kým som sa dívala dolu a váhala, jeden z rebelov do mňa strčil a spadla som cez okraj. Podarilo sa mi rýchlo sa zachytiť kamenného kusu zábradlia, ale celé moje telo vyselo dolu z balkóna a cítila som, ako sa šmýkam dolu.
"Xaden!" zajačala som od strachu. Cítila som sa zle za to, aká som bola nemožná. Xaden sa sám bil s asi dvadsiatimi rebelmi a ja som mu bola len na príťaž...
Zrazu niekto rebela, ktorý ma strčil dolu prebodol mečom cez hruď a on spadol dolu, hoci sa v posledných sekundách pokúsil vziať ma so sebou. Xadenove surové ruky ma zdrapili za zápästie a vytiahol ma späť hore. Jeho tvár bola pofŕkaná krvou a jeho oblečenie ňou bolo nasiaknuté kvôli ranám, ale nevzdával sa.
Hodil ma k zábradliu a hneď sa vrhol k ďalším rebelom. Neostalo ich veľa, ale Xadenovi už pomaly dochádzali sily.
"Lysandra, leť. Ryl alebo Kenjy ťa nájdu, choď do lesov, schovaj sa. Hlavne už vypadni!" zavrčal a prebodol ďalšieho rebela.Pozdvihla som svoje krídla. To nepôjde. Neudržím sa ani vo vzduchu, rozhodne nepreletím taký kus až dolu.
Kým som však stihla niečo vymyslieť, Xaden ma sotil dolu a tento raz sa mi nepodarilo zachytiť sa.Ahojte všetci! Naozaj sa Vám všetkým ospravedlňujem, že tak dlho trvalo, kým vyšla ďalšia kapitola. Snáď sa Vám táto páčila, kľudne mi píšte do komentárov Vaše teórie, to ma baví najviac. ❤️
Susan10273
YOU ARE READING
Flapping of the wings
FantasyKaždý Drak má svoju spriaznenú dušu; svoj protiklad, rovnako ako každé svetlo má svoj tieň a dúha potrebuje dážď aj slnko, aby sa objavila. Lysandra bola vždy poslušná a žila so svojou matkou a sestrou na hraniciach ríše kráľa Xadena. Dodržiavala t...