Flapping of the wings

Confused

Zobudila som sa a zastonala. Síce ma už brucho nebolelo, ale v hlave mi dunelo akoby ma prešlo stádo drakov, minimálne dvakrát.
Donútila som sa posadiť sa a uvidela vedľa seba na stolíku pohár vody a odkaz. Vypila som celý pohár a keď som dokázala zaostriť zrak a mdloby trochu pominuli, vzala som odkaz a prečítala si ho.

Obleč sa a príď, som v obývačke. Dám Ti najesť a potom si môžeš vziať lieky.

Ryl.

Pomaly som sa z postavila z postele a prichytila sa steny, aby som nespadla. Nahliadla som von z okna a videla, že už je po poludní. Prešla som do obývačky a uvidela v kresle sedieť Ryla, v rukách mal noviny, ale keď ma zbadal, hneď ich položil a pomohol mi prejsť k sedačke.

"Poď, sadni si," povedal a nechal ma usadiť sa. Zabalil ma do teplej deky a podal mi toasty so syrom, kečupom a kukuricou. Poďakovala som sa mu a pomaly si z jedla odkusovala, zatiaľ čo Ryl zobral pohár a opäť doňho nalial vodu.

"Keď to doješ, daj si lieky. Viac než dva nie, nechcem, aby si sa predávkovala. Xaden by mi odtrhol hlavu a nastokol ju na palicu," povedal a položil vedľa pohára lieky na bolesť. Vďačne som sa usmiala a prikývla.

Ryl nebol taký chladný, ako sa tváril. Dokonca som si dovolila myslieť, že mu na mne aspoň trochu záležalo; nie ako na osobe, ktorú musí chrániť, ale ako na mne, na Lyss, obyčajnú Dračicu.

No potom som si spomenula na môjho druha... Xaden ma verejne prebodol. Vrazil mi dýku do brucha v bielych šatách, aby bolo ešte lepšie vidno moju krv a usmieval sa pri tom. Môj vlastný druh, človek, ktorý by ma mal bezpodmienečne milovať, pre mňa zatiaľ neurobil nič iné, než že mi ublížil...

Vzlykla som a položila toast na stolík, pretože som si chcela schovat tvár do dlaní, aby ma Ryl nevidel. Ryl však pre moje nešťastie nebol hluchý a vďaka ušiam ma mohol dokonca aj počuť.

"Lysandra...?"
Hneď sa ku mne otočil a prisadol si ku mne na gauč.
"Hej, hej, pozri sa na mňa. Všetko je v poriadku, Lyss, pozri sa na mňa..." povedal nežne a vzal si moju tvár do dlaní. Palcami mi jemne zotrel slzy a milo sa usmial.
"Už ti neublíži. Urobil, čo chcel a teraz ťa nechá na pokoji."

Znovu som vzlykla a Ryl ma hneď objal. On ma... objal. Ryl ma objal. Ryl, ktorý sa tváril, že mu na nikom a ničom nezáležalo ma práve objal...
V tú sekundu mi hlavou preblesla nechutná myšlienka; prečo nemohol byť môj druh on?

Vo chvíli, keď som si to pomyslela, som vzlykla ešte viac. Nemala by som myslieť na také veci, nemala by som si priať mať za druha niekoho iného... ale bolo to tak. Ryl bol milý, aj napriek tomu, že sa tváril akoby som mu bola ukradnutá.

Ale toto objatie dokazovalo opak, mala som pocit, akoby ma v sebe chcel schovať a ochrániť ma. Jeho ruky ma stískali pevne, ale zato nežne a ochranársky.
Znovu som sa rozvzlykala a prisunula sa bližšie k jeho hrudi, načo Ryl svoj stisk ešte viac spevnil a hladil ma po chrbte.

"Hej, už je koniec. Má čo chcel a teraz ťa nechá na pokoji. Už sa nemusíš báť," zašepkal mi jemne do vlasov a položil si bradu na temeno mojej hlavy.
"N-Naozaj...?" opýtala som sa roztraseným hlasom a pozrela naňho zdola so zaslzenou tvárou.

"Naozaj," povedal a jemne sa usmial. Palcom mi zotrel slzy a natiahol mi líca, aby som sa usmiala.
"Si krásna keď sa usmievaš. Nenechaj ho zničiť tvoju krásu."
Po jeho slovách som ostala červená ako paradajka, vypleštila som oči a cítila, ako mi horia líca. Ryl sa mierne uškrnul a zotrel mi poslednú slzu, ktorá mi stiekla po líci.

***

Hneď na druhý deň sme sa vrátili do Xadenovho paláca pri hlavnom meste. Zakaždým, keď sa ma Xaden dotkol; položil si ruku na moje rameno, potiahol ma za ruku alebo sa šuchol svojím krídlom o to moje, panikárila som. Každý pohyb, ktorý pri mne spravil, ma nútil trhnúť sebou, zalapať po dychu alebo sa prudko odtiahnuť.

Videla som, že Xaden nebol vôbec spokojný, ale zjavne si uvedomoval, prečo som sa tak správala, a tak to nechal tak.
Všimla som si, že na mňa neustále hľadel, jeho oči sa odo mňa ani na sekundu neodlepili a pôsobilo to, akoby mi chcel vypáliť dieru do duše.

Keď sa však obhliadol alebo otočil druhým smerom, našli si ma pre zmenu Rylove oči, ktoré sa na mňa z nejakého dôvodu dívali z toľkou nežnosťou a pochopením...
Hlava sa mi z mojich citov krútila ako kolovrat, nevedela som, čo mám cítiť a ani to, čo cítia Xaden alebo Ryl. Povedať, že som bola zmätená, vôbec nebolo dostatočné. Bola som viac než len zmätená, dalo by sa povedať, že to hraničilo s šialenstvom.

***

Bol už večer a slúžky mi vybaľovali veci z tašiek do šatníka, zatiaľ čo ja som bola zamknutá v kúpeľni už asi dobré dve hodiny. Vriaca voda mi padala na chrbát, ktorý musel byť už vypálený dočervena z toho, aká bola voda horúca. Krídla som mala zvesené na podlahe, kvapky mi po nich stekali dolu a ukľudňovali ma. V hlave sa mi prehrávalo všetko, čo sa v poslednú dobu dialo.

Bola som v podstate unesená. Stretla som svojho druha, ktorý ma nechcel a verejne ma prebodol. Stala sa zo mňa kráľovná bez práv, hlasu alebo možností. A aby toho nebolo málo, začala som niečo cítiť k môjmu bodyguardovi...

Ahojte všetci! Strašne moc sa Vám všetkým ospravedlňujem, že som tak dlho nevydala kapitolu, sama sa za seba hanbím!

Čo si myslíte? Ako sa bude Xaden správať? A čo sa stane s Rylom?

Ďakujem za čítanie!

Susan10273 ❤️