Flapping of the wings

No help coming

Sedela som na zemi, triasla som sa, slzy mi stekali po tvári a ani som nevnímala bolesť v zlomenom členku, len som hľadela pred seba a snažila sa donútiť svoje srdce, aby sa ukľudnilo a nevybuchlo mi z hrude.

"Lysandra," ozval sa Rylov hlas, no ja som ho nevnímala, len som si ďalej zvierala kotník a triasla sa.
"Lyss," oslovil ma a tento raz som na svojom kolene cítila jeho ruku. Pozrela som sa naňho, moje videnie bolo rozmazané kvôli slzám, ale aj tak som rozpoznala jeho pokojnú tvár.

"On ich nemá," povedal a stisol mi koleno.
"Čo? Nemá? Nemá koho?" opýtala som sa, ešte aj môj hlas sa triasol od toho, ako sa mi nedarilo nadýchnuť.
"Tvoju mamu a sestru. Nemá ich. Nikdy v živote ich nevidel. Sú v bezpečí," povedal a zotrel mi slzy z líc.

"Nemá? On ich nemá?" zavzlykala som od úľavy a cítila, ako mi z hrude odpadla neviditeľná tiaža.
"Nie, nemá. Chcel, aby si si to myslela. Sophie aj tvoja mama sú v bezpečí," povedal s jemným úsmevom a ďalej mi zotieral slzy.

"Prečo... Prečo chcel, aby som si to myslela?" opýtala som sa so zamračeným obočím.
"Vedel, koho by si si vybrala," povedal s nežnosťou v očiach, "mňa."

Keď povedal slovo 'mňa', trhlo mnou a pozrela som sa naňho s vypleštenými očami.
"Nie, ja by som-"
"Áno, vybrala by si si mňa. Možno som nevinný, a tá vina by ťa užierala celý život, ale on dobre vie, že keby sa niečo stalo tvojej rodine, neprežila by si to. Vybrala by si si mňa, presne tak, ako to on chcel," povedal nežne a usmial sa, "a to je úplne v poriadku. Tvoja rodina je na prvom mieste a ty ju musíš ochrániť."

"Ty si tiež moja rodina," zamrmlala som potichu, "nikdy som nemala priateľa. Niekoho, pred kým som sa nemusela schovávať alebo kto by ma vypočul. Tiež ťa musím chrániť."

Ryl sa jemne usmial a dal mi pusu na čelo.
"Aj ty si moja rodina," povedal a podal mi ruky, aby mi pomohol postaviť sa.
Akonáhle som položila váhu na môj ľavý kotník, vykríkla som od bolesti a zvalila sa na Ryla. V tej panike som bolesť vôbec nevnímala, ale teraz som myslela, že umieram.

Ryl vypleštil oči a okamžite mi pomohol dostať sa na gauč, aby som si mohla sadnúť.
"Čo sa ti stalo?" opýtal sa a opatrne mi chytil ranenú nohu.
"Spadla som, keď som bežala v mučiarni. A keď som sa k tebe rozbehla, asi som si ho zlomila," zavzlykala som v bolesti.

"Nie asi, ale určite. Máš to celé napuchnuté a jedna kosť je trochu nakrivo," povedal a úplne zbledol. Vstal z kolien a jemne ma chytil za plecia, pričom jedným okom stále sledoval moju nohu.

"Lyss, kľud, dobre? Bude to v poriadku. Zavolám sem doktora a ten ti pomôže. Xaden ťa tu nenechá chodiť so zlomenou nohou," povedal a stisol mi ruky.

***

"Prosím, ona potrebuje-"
"Nie," zavrčal som a zagánil naňho. Mal šťastie, že sa sem vôbec dostal, a ešte mal tú drzosť pýtať si odo mňa láskavosť.

"Ale ona má zlomený členok!" povedal ten sopliak a videl som, ako sa celý triasol a potil.
"Nie, nemá. Sestry u nej boli, kým sa zobudila. Má ho len vyvrtnutý," povedal som otrávene a prevrátil očami.

"Mala ho vyvrtnutý. Keď znovu spadla, zlomila si ho. Nedokáže sa ani postaviť!" povedal Ryl a oprel sa o stôl.
Chcel som naňho znovu zavrčať, ale keď som počul tie slová, moja hruď sa opäť zovrela a do úst sa mi dostal žeravý oheň.

So zastonaním som zaryl drápy do stola a odvrátil od Ryla pohľad.
"Kráľ? Ste v poriadku?" opýtal sa vydesene.

Zavrčal som a prikývol. Tá malá suka... netušil som, o čo tu šlo a prečo sa mi toto dialo, ale rozhodne za to mohla ona. To ona mi spôsobovala túto bolesť...

"Vypadni," vyštekol som naňho naštvane.
"Ale Lysandra potrebuje-"
"Vypadni! A žiaden doktor nebude! Zaslúži si to všetko a ešte viac!" zakričal som a zvieral si hruď, "a teraz vypadni!"

Ryl sa zamračil a zavrčal.
"Má zlomenú nohu! Kvôli vám! Keď jej ju nikto neošetrí, bude pajdať do konca svojho života!" povedal naštvane a prepálil ma pohľadom, "možno ste necitlivý bastard, ale stále ste jej druh. Tak sa tak aspoň raz zachovajte."

Zavrčal som a najradšej by som sa po ňom rozbehol a rozpáral mu hrdlo, ale bolesť v hrudi sa pri jeho slovách zdvojnásobila a musel som ostať sedieť na stoličke.
Zmohol som sa len na slabé: "Zmizni mi z očí!" a Ryl naštvane odišiel.

***

Zobudila som sa na to, že mnou niekto jemne triasol. Keď som otvorila oči, zbadala som nad sebou smutného Ryla a so zastonaním som sa posadila.

"Kde je doktor?" opýtala som sa a zasyčala od bolesti, keď som omylom pohla nohou. Ryl sa zatváril trochu vyplašene a smutne a prisadol si ku mne na gauč.

"Vieš, Xaden ho sem nezavolá," povedal a ja som stuhla.
"Čože? Ale veď ja mám zlomenú nohu! Prečo-"
"Povedal, že si to zaslúžiš... a že nikoho nezavolá," povedal potichu a položil si ruku na môj chrbát, "ale to nevadí, môžem ti ju dať na miesto aspoň ja."

Ryl ai kľakol k môjmu členku a jemne ho chytil. V tej sekunde som vyskočila a odtiahla sa od neho.

"Nie, nie, je to v pohode," povedala som v panike. Nechcela som, aby mi tú nohu naprával.
Ryl sa zamračil a povzdychol si.
"Bude to len sekunda, nemusíš sa báť," povedal a pozrel sa mi do očí, ale opäť som pokrútila hlavou.
"Lyss, Draci sa liečia veľmi rýchlo. Keď ti tú nohu nenapravím čím skôr, zrastie sa v tom tvare a budeš pajdať do konca svojho života."

Pokrútila som hlavou a znovu sa odtiahla.
"Nie, to je v pohode. Potom niečo vymyslíme, nechaj to tak," povedala som vydesene a Ryl porazene prikývol.

No nakoniec som zistila, že mal pravdu. Prešli dva týždne a vďaka mojim samoliečiacim schopnostiam sa mi noha zrástla, presne tak, ako bola zlomená. Nemohla som poriadne ani chodiť bez toho, aby som nepadala alebo ma Ryl nedržal.

Každý krok, ktorý som spravila, bol pomalý a plný bolesti. Xaden za mnou ani raz neprišiel, akoby aj zabudol na to, že odo mňa chcel odpoveď.

Ležala som v posteli a plakala, noha ma bolela, ale Xaden neprišiel. Prečo som vlastne čakala, že príde? Veď to kvôli nemu som bola v tomto stave... a stále som naivne dúfala, že príde.

Ahojte všetci! Je tu ďalšia kapitola, tak dúfam, že sa Vám páčila.

Čo myslíte, rozhodne sa Xaden nakoniec pomôcť Lyss? Príde za ňou? Kľudne mi píšte do komentárov Vaše úvahy, rada Vám odpoviem 😁❤️

Susan10273