Flapping of the wings

Not a mate

Nedokázala som z neho odtrhnúť oči, ale nemyslím to v dobrom. Žalúdok sa mi v bruchu obracal, triasli sa mi ruky aj krídla a celá som stuhla, takže som nedokázala pohnúť krkom, aby som sa naňho prestala pozerať.
Vyzeral síce ako normálny človek, teda, až na jeho desivo veľké krídla, ale podľa jeho očí a úsmevu som vedela, že s ním niečo nie je v poriadku. Rozprestrel svoje mohutné krídla a zrazu som sa cítila neskutočne malá, menšia ako myš.

Postavil sa z trónu a stačilo mu len pár krokov, aby sa dostal k nám. Siahala som mu síce po hruď, ale cítila som sa ako malý chrobák, ktorého by hneď teraz mohol zašliapnuť a ukončiť jeho život.
Prezrel si ma od hlavy po päty, vzal do ruky prameň mojich vlasov a jemne sa s nimi pohrával, ale stále som sa nedokázala pohnúť.

Pozrel sa na Draka, ktorý ma sem priniesol a prepálil ho pohľadom.
"Prečo je celá mokrá?" opýtal sa a pustil moje vlhké vlasy.
"Našiel som ju v mori. Museli sme jej dať prvú pomoc," vysvetlil hnedovlasý Drak a všimla som si, že sa mu jemne triasol hlas.
"Čo si robila v mori? Chcela si sa tam predo mnou schovať? Hádam si si nemyslela, že na svete existuje miesto, kde by som ťa nenašiel," povedal kráľ s úškrnom a pozrel sa späť na mňa.

Začali sa mi triasť aj nohy a myslela som, že sa mi od strachu podlomia kolená. Vedela som, že by som mala niečo povedať, ale nedokázala som otvoriť ústa. Prehltla som, raz. Dvakrát. Stále som nedokázala popadnúď dych a odpovedať.
Kráľ prikročil bližšie ku mne a pobavene nadvihol jedno obočie.
"Čakám," zašepkal a znovu sa začal hrať s prameňom mojich vlasov.

"V-Vyhodili ma do vody," povedala som bez dychu, "z-z lode."
Kráľ sa spokojne usmial a dotkol sa môjho čela. Zasyčala som od bolesti a konečne som sa dokázala pohnúť - ustúpila som o krok dozadu.
"Prečo jej krváca čelo?" opýtal sa a pozrel sa na svoje prsty, na ktorých mal moju krv.

Krváca mi čelo? Doteraz som si myslela, že to na mojej tvári bol len vietor, ale keď som sa dotkla kože pri mojich vlasoch, znovu som sykla a uvidela na svojich prstoch krv.
"Asi sa vo vode udrela o kameň. Má aj niečo s bokom, ale neošetrovali sme ju," povedal hnedovlasý Drak a pokrčil ramenami.

"Vezmite ju do jej izby, niečo s tým spravte a dajte jej normálne oblečenie. Nemôžem ju brať vážne, keď je takto oblečená," zasmial sa kráľ a znovu si ma prezrel. Sčerveneli mi líca a podvedome som si k sebe pritiahla krídla, akoby som sa chcela schovať, čo som teda aj chcela.

Kráľ sa pozrel na moje krídla a nahlas zavrčal, všetkými v miestnosti trhlo a o krok od nás ustúpili.
"Čo je toto?!" opýtal sa naštvane a potiahol ma za ľavé krídlo, kde ešte ostali zvyšky prilepenej farby.
"Farbila si si krídla?" prepálil ma pohľadom a pevne mi stisol krídlo, pískla som od bolesti a zdesene naňho pozrela.
"Myslela si si, že ak si ich budeš farbiť, tak ťa nenájdem?" opýtal sa a moje krídlo konečne pustil, "škoda len, že ti to nevyšlo. A teraz pohyb, nemáme celú noc!"

Jeho vojaci sa ma hneď znovu ujali a začali ma ťahať palácom hore dolu, až sme nakoniec zastavili pred veľkými dverami z tmavého dreva.
Drak, ktorý mal blonďavé vlasy vytiahol kľúče a odomkol, aby sme mohli vojsť dnu.
Moja izba bola veľká a nádherná, úplne iná od tej stiesnenej komory u mňa doma. Bolo v nej veľa okien, krb so sedačkami a kreslami, medzi ktorými bol malý stolík a krásny koberec. Napravo boli ručne vyrezávané dvere, ktorými sa šlo do spálne, posteľ mala krásny červený baldachýn a červené povliečky, ktoré ladili s nábytkom z obývačky.

Dverami vľavo od krbu sa dalo dostať do šatníka s veľkými skriňami a vedľa neho boli dvere do luxusnej kúpeľne.
Táto izba bola to jediné, čo bolo na tomto mieste dobré.

"V šatníku máš oblečenie, vezmi si ho a choď sa osprchovať. Kráľ za chvíľu príde," povedal hnedovlasý Drak, keď všetci odišli.
Poslušne som prešla do šatníka a vybrala si odtiaľ pohodlné tričko s dlhým rukávom, tepláky a huňaté ponožky. Zbadala som, že v jednom šuplíku bolo aj spodné prádlo, sčerveneli mi líca, rýchlo som ho schmatla a schovala pod ostatné oblečenie v mojich rukách.

Prebehla som do kúpeľne, ktorá sa, bohužiaľ, nedala zamknúť. Osprchovala som sa, umyla si vlasy a vyšla z vane, aby som sa v zrkadle mohla pozrieť na svoje čelo a bok.
Na hlave som mala našťastie len malú ranku a na na boku veľkú modrinu, ktorá sa aj tak čoskoro zahojí.

Obliekla som sa a vyšla do obývačky, kde už na kresle sedel rozvalený kráľ, pozeral sa do ohňa a v ruke držal pohár whisky.
Hnedovlasý Drak bol stále v izbe, stál pri dverách a všetko ostražito pozoroval.

"Konečne," zamrmlal kráľ a vypil svoj pohár na ex, "myslel som, že si sa tam utopila."
Položil pohár na stolík a znovu si nalial, no aby sa opil, musel by vypiť aspoň desať takých fliaš. Draci dokázali zniesť veľa.

"Prepáčte," zašepkala som a nesmelo prikročila bližšie k nemu.
"Posaď sa, nemusíš sa pri mne správať ako na ihlách," uškrnul sa kráľ a ukázal na červenú pohovku.
Usadila som sa a čakala, čo sa bude diať. Dúfala som, že mi vysvetlí, prečo ma hľadal a čo odo mňa chce, ale nevyzeralo to, že by som sa dnes dozvedela nejaké odpovede.

"Takže. Prvá vec: môžeš ma volať Xaden, keďže si údajne moja družka," povedal a znovu si priložil pohár k ústam, "rád by som vedel, aké je tvoje meno, ak to, samozrejme, nie je tajomstvo."

Kým sa Xaden chechtal, ja som sťažka prehltla a zaťala päste.
"Volám sa Lysandra," zašepkala som, hrdlo som mala stiahnuté od strachu a mala som pocit, že omdliem.
"Výborne. Nemáš nejakú skrátenú verziu? Nechce sa mi dokola vyslovovať Lysandra," povedal a pohodlne sa oprel.

"Mama a sestra ma volajú Lyss," povedala som potichu. Pri ich zmienke ma pichlo pri srdci a do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Skvelé. Budeš jednoducho Dračica. Milá prezývka, nie? Aby sa nepovedalo, že mi na tebe nezáleží," povedal Xaden pobavene sa uchechtával.

"Lyss stačí..." povedala som so sklopeným pohľadom. Kráľ položil pohár na stôl a ukázal na hnedovlasého Draka, ktorý stál pri dverách.

"Ten nudný a príšerne vážny pán pri dverách sa volá Ryl. Keďže ste teraz najlepšie kamošky, rozhodol som sa, že ti bude robiť bodyguarda. Mala by si vedieť, že tu v paláci nie je veľa ľudí, ktorým môžeš veriť. Ak už niekomu budeš hovoriť niečo dôverné, skús to nevykvákať nikomu inému okrem mňa a Pána Nudy."

Pozrela som sa na Ryla a videla, že sa na Xadena mračí, ale kráľ si to nevšimol, len pokračoval vo vysvetľovaní.
"Máš nejaké vážne alergie? Alebo potrebuješ lieky?" opýtal sa Xaden a prekrížil si ruky na hrudi.

"Nemôžem jesť orechy," povedala som potichu, "mohli by ma zabiť."
Kráľ prikývol a pozrel na Ryla, aby sa uistil, že to počul.
Potom sa zdvihol a bez slova vyšiel von, Ryl mu otvoril dvere a potom za ním zavrel.
"Budem v izbe oproti, ak ma budeš potrebovať. Dobrú noc," zamrmlal neochotne a aj on vyšiel von.

Ostala som úplne sama.

Ahojte! Konečne som kapitolu dopísala, dúfam, že sa páčila.

Kľudne mi píšte nejaké teórie/komentáre, budem len rada!

Susan10273 ❤️❤️❤️