Flapping of the wings

Reveal your secrets

"Nie, nie nie nie... tak nie..." Ryl sa kyslo zatváril, keď som opäť s rachotom spadla na zem a zasyčal.

Keď sa zistilo, že neviem lietať, Xaden mu prikázal, aby ma to naučil. A tak sme už asi dve hodiny stáli na čistinke pred skrytým hradom, telo mi pokrývali škriabance a modriny a chudák Ryl bol na pokraji zrútenia.

"Lyss, nemávaj nimi ako sliepka. Máš plachtiť. Len plachtiť. Nerob žiaden pohyb," prikázal mi a pomohol mi vstať.

"Snažím sa," zafučala som a zalapala po dychu. Pozrela som sa na malú skalu, z ktorej som mala splachtiť dolu na trávu a začervenala sa. Mala maximálne štyri metre... malé deti sa učili plachtiť na skalách, ktoré mali aspoň desať, aby si zvykli na tú výšku a vrtkavé prúdy vetra.

"Nie, vôbec nerobíš to, čo ti hovorím," pokrútil hlavou a vyletel na skalu, "roztiahni krídla, napni chrbtové aj brušné svaly. Krídlami pomaly pohýb a zisti, kade ide vietor. A splachti dolu," povedal a spravil presne to, čo hovoril.

Elegantne a pomaly splachtil dolu, jeho
tmavohnedé krídla vrhali na trávu pod ním veľký tieň a keď dopadol na zem, nevydal ani ten najtichší zvuk.

"Predvádzaš sa," zamrmlala som a prekrížila si ruky na hrudi.
"Nie, vôbec nie. Len ti ukazujem, čo máš robiť. Draci musia vedieť ostať vo vzduchu aj počas silného vetra a búrky, takže plachtenie pre teba musí byť rovnako prirodzené ako dýchanie," povedal a mávol na skalu.

"Znovu."
Zastonala som a precvičila si krídla. Nikdy som netušila, ako náročné lietanie je. Moje chrbtové svaly kričali od bolesti a námahy a tie brušné pri každom pohybe protestovali.

Vyštverala som sa na skalu a pozrela sa dolu. Nebolo to vysoko, ale bolo to pre mňa nové a výšok som sa bála, aj keď som bola Drak. Stačí len zaletieť dolu, a potom budem mať pokoj...

"Precvič si krídla a zisti, kadiaľ ide vietor. Využi ho a naveď svoje krídla, aby sa po ňom zviezli a ohli ho tak, aby ťa nasmeroval, kam chceš," povedal Ryl a pozoroval ma s prekríženými rukami na hrudi.

Prikývla som a pokúsila sa spraviť to, čo mi hovoril. Rozprestrela som svoje kožené krídla a sťažka prehltla, keď som sa opäť pozrela dolu.

Nie je to tak vysoko, povedala som si a poriadne sa nadýchla. Roztiahla som krídla a nechala vánok, aby sa do nich oprel. Naklonila som ich a cítila, kade fúka vietor, pričom sa mi krídla jemne triasli od toho, ako do nich narážal.

Spevnila som chrbtové aj brušné svaly, aby som vedela vo vzduchu udržať rovnováhu a naklonila som sa zo skaly.
Telo mi začalo padať dolu, ale moje krídla sa zapreli do vzduchu a pomaly ma po prúde vetra zniesli až na zem.

Pristátie som kvôli svojej ranenej nohe neustála a musela som chvíľu tackavo bežať, aby som nespadla na zem, ale Ryl ma pohotovo chytil a pritiahol k sebe.

"Výborne!" povedal nadšene a pevne ma objal. Uškrnula som sa ako pyšná opica a hrdo vypela hruď.
"Som prirodzený talent," povedala som s vyškerenými ústami a rozprestrela svoje krídla.

Ryl sa zasmial a prikývol.
"Áno, keď si odmyslíme predošlé dve hodiny."
Ťapla som ho po uchu a zamračila sa, na čom sa Ryl znovu zasmial. Štipol ma do nosa a kým som naňho stihla vyšteknúť, pevnejšie ma objal a pobozkal.

***

Stál som na balkóne, priamo nad lúkou, kde sa Lysandra učila lietať. Sledoval som každý jej pohyb, každý nádych, každé ohnutie krídel a každé slovo, ktoré s Rylom prehodila.

Dve hodiny dokola padala a padala, akoby ani nemala krídla pripevnené k chrbtu. Bolo to úbohé, až takmer smutné.
Ešte nikdy som nevidel dospelého Draka alebo Dračicu, ktorá nevedel lietať a dokonca ani plachtiť.

Ale to nebol hlavný dôvod, prečo som ich pozoroval z balkóna.
Jednak som nemal čo robiť, keďže som bol ešte stále dolámaný a unudený, ale hlavný dôvod bol ten, že som o Kenjyho slovách nebol vôbec presvedčený.

Bol som si takmer istý, že medzi sebou niečo majú. Aj keby to malo byť len platonické alebo šlo čisto len o flirt, určite tam niečo bolo.

A tak som ich pozoroval dve hodiny, až kým sa Lyss konečne nepodarilo normálne splachtiť dolu, a vtedy sa to stalo. Chytil ju a pobozkal ju.

Podľa toho, ako sa nebránila a nevyzerala vôbec prekvapene, mi bolo jasné, že to nie je prvýkrát, čo ju pobozkal.
Zaťal som päste tak silno, že mi úplne zbeleli hánky a postavil som sa.

"Kráľ, nemali by ste sa ešte-"
Vrazil som jednému zo sluhov tak silno, že spadol na zem a chytil si zlomený nos.
"Drž hubu a neopovažuj sa mi ešte niekedy niečo prikazovať," zavrčal som a ignoroval bolesť v kľúčnej kosti. Bola už takmer zahojená, ale stále to nebolo nič príjemné.

Zamieril som do Rylovej izby a počkal, kým príde. Keď vošiel do dverí, všimol som si, ako sebou mykol a vypleštil oči, keď si ma všimol.

"Kráľ, potrebujete-"
"Buď ticho a sadni si," zavrčal som naňho s kývol hlavou ku kreslu oproti mne. Ryl sťažka preglgol a prikývol, pričom si sadol na svoje miesto.

"Ty a moja družka. Čo to má znamenať?!" opýtal som sa naštvane a krídla sa mi inštinktívne mierne rozprestreli.

Ryl úplne zbledol a začal sa nervózne hrať s lemom svojej košele.
"To... my sme... my sme..."
"Spal si s ňou?" opýtal som sa a prepaľoval doňho dieru. Ryl zbledol ešte viac a pozrel na mňa s vydesenými očami.
"Čože?"
"Pýtam sa ťa, či si spal s mojou družkou!"

"Nie! Nie, ani som sa jej nedotkol!" povedal a videl som, ako sa začal potiť.
"Klameš," zasyčal som, "videl som, ako ste sa bozkávali na lúke. Nebudeš mi klamať, ty hajzel krpatý, inak z teba urobím sveter pre čivavu! Rozumieš?!"

Ryl rýchlo prikývol a ja som sa spokojne oprel o kreslo.
"Takže. Pýtam sa ťa ešte raz. Mal si sex s Lysandrou?"
"Nie!" pokrútil hlavou a ja som zavrčal.
"Neklam mi."
"Neklamem! Naozaj som s ňou nespal. Áno, chodíme spolu, ale-"

Vyletel som naňho a zdrapil ho za hrdlo.
"Čo prosím?! Ako to myslíš, že spolu 'chodíte'?!" opýtal som sa a zaťal mu svoje drápy do kože.

"My sme... chodíme spolu už nejakú dobu," priznal nakoniec a ja som vyceril svoje tesáky.
"Ona je moja družka! Nemáš právo s ňou chodiť, natož sa jej dotýkať!" zreval som nahlas.

"Vy ste spali aspoň so stovkou Dračíc! V čom je rozdiel?!" zavrčal na mňa späť a ja som sa musel ovládať, aby som z neho neurobil kašu presne tam v tom kresle.

"Vytrhnem ti hrdlo, tu a teraz," zasyčal som naňho, ale kým som to stihol spraviť, zastavil ma jeho trpký smiech.

"Len do toho, som zvedavý, čo potom poviete Lysandre."
Zazrel som naňho a schmatol ho pevnejšie.
"Ako to myslíš?!"
Ryl sa znovu uškrnul a pokrútil hlavou.

"Do toho, zabite ma. Vezmite od nej jediného človeka, ktorému tu na nej záleží. Tak ako ste od nej zobrali jej matku aj sestru a donútili ju žiť tu s vami, aj keď vám je ukradnutá. Naozaj si myslíte, že vám to Lyss odpustí? Vám? Ste blázon," zasmial sa znovu a ja som opäť zavrčal. Mal som sto chutí rozpárať ho, ale mal pravdu. Lysandra by mi to nikdy, nikdy neodpustila. A hoci som ju nemal rád, nechcel som to.

Pustil som jeho krk a odstúpil od neho.
"Fajn. Vypadni. A Lysandre ani slovo, chcem sa s ňou porozprávať sám," fľochol som naňho a odišiel preč.

Ahojte všetci, ďakujem za komentáre aj votes, veľmi to pre mňa znamená 😘❤️

Čo myslíte, čo povie Lyss? Bude mať problém? Ublíži jej? 🤔 Dajte mi vedieť, čo si myslíte!

Susan10273 ❤️