Flapping of the wings

Run from the king's rage

Hodil som Lysandru v bezvedomí na posteľ a vyšiel z jej komnát, aby som našiel toho zasrana, ktorý jej pomáhal utiecť. Naschvál ju nechal prejsť po chodbe až takmer von, aj keď jeho hlavná úloha bola udržať ju zamknutú v komnatách.
Ryl zlyhal. A za to existuje jeden jediný trest.

Rozkopol som dvere do jeho izby oproti tej Lysandrinej a zbadal ho spokojne odfukovať na posteli.
Zavrčal som a rozprestrel krídla, pričom som pristúpil k nemu a zdrapil ho za hrdlo.

"Zabijem ťa," vyštekol som nahlas, ale s ním to ani nehlo. Zaťal som mu pazúry do kože tak hlboko, že mu začala tiecť krv, no Ryl ostal ďalej spať.

Pustil som ho a podozrivo si ho premeral. Bol podozrivo nehybný, nehybnejší, než by bolo pre spiaceho človeka normálne. Aj jeho odfukovanie bolo akési divné.

Pozrel som sa na jeho nočný stolík a hneď vedľa knihy som zbadal sklenený pohár so zvyškom vody. Ten pohár som spoznal, presne také mala Lyss v izbe.

Tá malá sviňa... Nadrogovala ho a potom sa vyplýžila von, akoby sme všetci boli úplní idioti. Keby ich plán nevyšiel, Ryl by potreboval alibi - presne niečo ako toto. Keď bol zdrogovaný, nemohol ju zastaviť. Dokonalé... skrátka dokonalé.

Naštvane som vyšiel z jeho spálne a zamieril si to k liečiteľkám s hlasným dupotom. Na to, aby som Lysandru mohol potrestať, som potreboval, aby bola pri vedomí a schopná všetko riadne pochopiť a precítiť.

***

Prvé, čo som po prebratí sa cítila, bolo obrovské dunenie v hlave a bolesť v členku. Za nimi nasledovala kŕč v krídlach a štipľavé pálenie po celom tele, o ktorom som nevedela, čo ho spôsobilo.

Po niekoľkých minútach trpenia v bolesti sa mi podarilo otvoriť oči, pričom ma okamžite oslepilo ostré slnečné svetlo z okien vedľa mňa.
Kým som sa snažila rozžmurkávať, obrovská čierna silueta sa postavila pred okná a zatienila mi svet.

Nemala som ani šancu zaostriť na ňu, keď sa jej odrazu doširoka roztiahli krídla a z hrdla jej uniklo rozzúrené zavrčanie. Xaden ma bez váhania zdrapil za ruku, jeho vysunuté pazúry sa mi zaťali do kože a prudko ma potiahol z postele.

Zatočila sa mi hlava a začala som padať, ale Xaden mnou znovu trhol a ťahal ma ďalej za sebou do obývačky, kde ma hodil na kreslo a ja som naň s hlasným zadunením dopadla, pričom mi hlava išla explodovať.

Opäť som otvorila oči a zbadala nie len Xadena, ktorý stál ako stelesnenie hnevu a smrti oproti mne, no aj Ryla, ktorý sedel na červenom kresle vedľa krbu a jeho pokožka mala porcelánový odtieň.

"Lysandra, Lysandra, Lysandra..." začal Xaden  s kľudným, takmer až nežným hlasom, "stálo ti to za to?"

Nechápavo som sa pozrela z neho na Ryla a zase späť.

"Čo? Ja... ja nechápem," povedala som zmätene. V tej chvíli sa Xaden pohol a zdrapil ma za hrdlo. Ani neviem ako, no o sekundu som bola opretá o stenu, krídla mi kričali od bolesti a pľúca ma boleli od toho, ako som sa nemohla nadýchnuť.

"Zabudla si už, čo si spravila? Vy obaja?" zavrčal a zaťal svoje drápy do môjho krku, "nadrogovala si môjho vojaka, aby ťa pustil von z hradu a on s tým súhlasil. Zoderiem vás z kože!"

Oči sa mi od hrôzy rozšírili a periférne som postrehla, ako Ryl stuhol.
"On... on o tom nevedel!" zachrčala som a udrela mu do silnej ruky, "všetko som to bola ja! Ryl je nevinný!"

Xaden zavrčal a odoprel mi príjem vzduchu úplne.
"Takže mi chceš nahovoriť, že Ryl absolútne netušil, že sa ho chystáš zdrogovať a určite ste to nevymýšľali spolu, aby mal alibi, kebyže sa tento váš dokonalý plán zvrtne?! Myslíš si, že som úplne sprostý?!" zavrčal a odhodil ma preč, pričom som stratila rovnováhu a skotúľala sa na podlahu.

Celé telo mi zakvílilo od bolesti a Rylovi myklo hnedými krídlami, ale aj tak som sa donútila aspoň si sadnúť a pozrieť sa na Xadena, ktorý z tohto uhla a v takejto nálade vyzeral stokrát desivejšie než obvykle.

"On o ničom nevedel! Bála som sa, že by si mu niečo spravil, keby mi to nevyšlo, presne ako teraz. Ryl by ma nikdy len tak nepustil, ale hlavne je nevinný!" zavzlykala som a videla, ako sa Xaden načiahol pre Ryla a priložil mu ostrý dráp k hrdlu.

"Naozaj? Takže si sa ho snažila ochrániť?" opýtal sa Xaden opäť kľudným hlasom, ktorý spôsobil, že mi po celom tele behali zimomriavky a Ryl sa mierne roztriasol, "A bolo by ti nesmierne ľúto, kebyže mu ublížim, pretože je nevinný?"

Zavzlykala som a kľakla si na kolená.
"Prosím... Xaden, on za nič nemôže..."

Xaden sa uškrnul, zdrapil Ryla za vlasy a zaklonil mu hlavu, aby som lepšie mohla vidieť jeho krk.
"Aké by to bolo, keby si ho videla umierať a myslela len na to, že je to čisto tvoja vina? Bol by to dostatočný trest?" opýtal sa a potiahol ho za vlasy pevnejšie. Jeho dráp ho začal škriabať po pokožke a na jeho krku vznikol pás červenej krvi.

Vykríkla som a pokúsila sa k nemu rozbehnúť, ale v kotníku mi znovu chruplo a zrútila som sa na zem, pričom som si priľahla boľavé krídla a zajačala od bolesti.

Chytila som sa za zjavne zlomený kotník a rozplakala sa. Bola som unavená, vydesená a naviac som jediného človeka, ktorý sa tu ku mne správal milo, dostala do život ohrozujúcej situácie.

Cez slzy som sa pozrela hore na Xadena, ktorý sa na mňa veselo škeril a zavrčala som, hoci to bolo tiché a slabé. Xaden sa zasmial a konečne pustil Ryla, pričom podišiel bližšie ku mne a čupol si predo mňa.
Jednou rukou mi jemne zotrel slzy z líca, no vzápätí ma zdrapil za sánku a surovo potiahol k tvári.

"Spravíme to zaujímavejšie," zavrčal cez zaťaté zuby, "môžeš si vybrať, koho umučím k smrti."
Oči sa mi rozšírili od strachu a pokrútila som hlavou, jednak pretože som nechcela, ale aj preto, že som netušila, o kom hovorí.

"Vyber si. Ryl, tvoja mama alebo tvoja sestra. Zajtra mi to povieš," zahrmel, odhodil ma preč a vyšiel von dverami z mojich komnát.

Ahojte, tak vidíte, že som slovo dodržala a ďalšia kapitola je tu oveľa skôr. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila a ďakujem za komentáre a votes! Ani neviete, čo to pre mňa znamená.

Pokial máte akékoľvek otázky, kľudne ich napíšte, veľmi rada Vám odpoviem.

Susan10273 ❤️