Flapping of the wings

Secret

Ubehli už dva dni a ja s Rylom sme sa od seba nemohli odtrhnúť. Sedela som mu na kolenách, zatiaľ čo on sedel v červenom kresle a jemne ma objímal. Obaja sme sa usmievali od ucha k uchu a keď ma jemne kusol do ucha, nahlas som sa zasmiala.

Ryl sa uškrnul a znovu ma pobozkal. Bola som v siedmom nebi. Nikdy by som nepovedala, že si tu nájdem kamaráta, natož priateľa. Ryl bol pre mňa všetko, každé ráno som vstávala s úsmevom a tešila sa na to, že znovu budem v jeho náručí.

A z nejakého dôvodu na to moja dračica vôbec nereagovala. Čakala som znovu to nepríjemné škriabanie a vrčanie, ale bola úplne ticho. Možno sa aj ona cítila v bezpečí a milovaná, keďže vďaka Rylovi som sa tak cítila aj ja...

Z ničoho nič Ryl stŕpol a zhodil ma na koberec pred krbom.
Kým som však stihla zareagovať, dvere do mojich komnát sa prudko otvorili a dnu vošiel Xaden v celej svojej paráde. Jeho čierna košeľa bola perfektne uhladená, ako vždy, jeho černé vlasy boli mierne strapaté, akoby si ich nervózne prehrabával a jeho obrovské čierne krídla na mňa vrhali tieň a nútili ma cítiť sa tak bezmocne...

"Čo robí na zemi?" zahrmel Xaden a zatreskol za sebou dvere.
"Jej kotník - nedokáže chodiť," povedal Ryl rýchlo a pomohol mi vstať.
Xaden ho prepichol pohľadom a premeral si nás. Chvíľu som mala pocit, akoby presne vedel, čo sme predtým robili, ale nakoniec si len preložil ruky na hrudi a nasadil si na tvár svoj typický chladný výraz.

"Chcel som ťa len skontrolovať a uistiť sa, že ťa nikto neodstrelil. Nevychádzaj z izby a zatiahni si závesy," zavrčal a chcel odísť, ale kým som sa stihla zastaviť, rýchlo som k nemu prikročila a chytila ho za ruku.

"A ty si... v poriadku?" opýtala som sa a Xaden ma prepálil pohľadom.
"To nie je tvoja vec," zavrčal a vytrhol si ruku z môjho zovretia. Keď zatreskol dvere, otočila som sa na Ryla a všimla si, že sa mračil. Jeho tmavohnedé krídla mal naštvane zložené za chrbtom a ruky mal prekrížené na hrudi.

"Ryl, prepáč, ja len-"
"Ako to má fungovať, keď si na ňom stále závislá? Je toto len jeden veľký vtip?!" zavrčal naštvane.
"Závislá? Ja nie som závislá! Ja len-"
"Si závislá! Kedykoľvek sa ukáže, rozplynieš sa a hltáš každé jeho slovo! Čo ešte musí spraviť, aby ti došlo, aké je to monštrum?! Koľko ľudom musí ublížiť, koľko životov musí zničiť, aby si sa spamätala?!" zavrčal a videla som, ako sa mu krídla od hnevu roztriasli.

"Nie je to vtip, mám ťa rada. Len som sa chcela uistiť, že je v poriadku," povedala som kľudným hlasom, aby sme sa obaja upokojili.

"Áno? Pretože mne sa zdá, že by si ma za Xadena v okamihu zamenila, keby to znamenalo, že budete dve zamilované hrdličky!" zavrčal a ja som naštvane pokrútila hlavou.

"To vôbec nie je pravda! Je mi z neho zle, viem, čo všetko urobil, viem, koľko bolesti všetkým spôsobil!"
"Tak prečo ti na ňom stále záleží!" zavrčal a schmatol ma za plecia.

Chcela som namietať a povedať, že mi na ňom nezáležalo, ale... záležalo. Nech sa dialo čokoľvek, záležalo mi na ňom a nedokázala som s tým nič urobiť.

"Ryl, náš vzťah myslím vážne. Si pre mňa všetko, nikdy som si nemyslela, že by som niečo takéto mohla zažiť. Ale musíš pochopiť, že aj keď ťa mám najradšej na svete, Xaden... je môj druh. A ja moju dračicu nedokážem ovládať, nie, keď vie, že mu nie je dobre..." povedala som potichu a Ryl si ma privinul do pevného objatia.

"Ja viem, prepáč, že som sa tak naštval. Ja len... keď sa tak naňho pozeráš a neustále sa oňho strachuješ, mám pocit, akoby ti na mne vôbec nezáležalo. Bojím sa, že ma opustíš - kvôli nemu. A pozerať sa na vás dvoch spolu by bolo-"

"Ticho. Nič také sa nestane. Je to síce môj druh a moja dračica sa oňho bojí, ale ja viem, čo je zač. Ja chápem, čo spravil. A nikdy mu neodpustím, nikdy ťa neopustím," povedala som a nežne ho pobozkala.

Ryl si položil bradu na temeno mojej hlavy a povzdychol si.
"Vieš, čoho sa bojím ja?" zamrmlala som potichu a cítila, ako pokrútil hlavou.

"Že to ty odídeš odo mňa," priznala som a Ryl sa odo mňa odtiahol, aby sa na mňa mohol zarazene pozrieť.
"Prečo by som to robil? Milujem ťa," povedal nechápavo a ja som sa snažila neočervenieť ako paradajka, keď priznal svoje city.

"Ale ty nepoznáš svoju družku," zamrmlala som a kým stihol niečo povedať, pokračovala som, "čo sa stane, keď ju stretneš? To ona bude stred tvojho vesmíru, ona bude tvoj dôvod, prečo každé ráno vstávať... Ja svojho druha mám, ale nikdy s ním nemôžem byť."

Ryl si povzdychol a nežne ma pohladil po líci.
"Nad tým sa nezamýšľaj. Teraz sme spolu, a tak to ostane. Tento problém budeme riešiť, až keď nastane," povedal a jemne ma pobozkal.

***

Niečo tu nesedelo. Lysandra aj ten vyškerený hajzel boli divní. Netušil som, o čo išlo, ale Bohyňa ich ochraňuj, keď sa to dozviem.
Mali nejaký plán? Chceli ujsť? Chceli ma znovu otráviť? Čo chceli?!

Sadol som si na kreslo pred oknom a vytiahol si cigaretu, pričom mi sluha doniesol pohár whisky. Spálil som ho pohľadom a on ho rýchlo položil na stolík. Nikto by sa neopovážil ma otráviť, nie po tom, čo sa stalo tomu sluhovi, ktorý to spravil. Povedzme len, že spieval karaoke medzi ostatnými Drakmi v mojej obľúbenej miestnosti.

A mal som taký pocit, že onedlho sa k nemu pridá aj Ryl. Videl som tomu hajzlovi na očiach, že niečo chystá, že niečo tají.
To, ako sa motal okolo Lyss...

Videnie mi oslepil prudký hnev a kým som sa stihol zastaviť, hodil som pohár s whisky o stenu vedľa okna. Črepy sa rozleteli po celej miestnosti a jeden z nich ma poškriabal po líci, ale nevšímal som si to.

Len predstava, že by ju chcel využiť bola hrozná. Mohol jej ublížiť, aby ublížil aj mne, mohol ma ňou vydierať a ja by som podľahol, pretože aj keď som ju pred všetkými prebodol, aby som im dokázal, že ma nezaujíma, pravda bola taká, že ma zaujímala. A veľmi.

Každý večer som myslel len na ňu, snažil sa vybaviť si jej hlas, jej vôňu... Vždy sa z toho stalo utrpenie a každú noc som si prisahal, že ju zabijem, no akonáhle som vošiel do jej spálne, všetky myšlienky sa mi z hlavy vytratili a len som ju sledoval.

Potichu, nepozorovane som počítal jej nádychy, sledoval, ako jej mesačný svit rozžiaroval zlaté pramene vlasov a bielil jej už aj tak dosť bledú pleť.

A Bohyňa ochraňuj každého, kto by mi ju chcel vziať.

Ahojte všetci! Dúfam, že sa Vám kapitola páčila, budem rada za Vaše komentáre a votes! 🫶

Ďakujem taktiež všetkým, ktorí mi píšu svoje teórie a milé komentáre, naozaj si toho vážim. Ste super! 🔥

Susan10273 ❤️