Flapping of the wings

Meeting them

Po dvoch hodinách plakania do vankúša ma zobudilo jemné klopanie na dvere. Zamrmlala som tiché ďalej a do izby potichu vošiel Ryl, tvár mal chladnú, ako vždy, ale jeho správanie bolo... akosi nežné. Hýbal sa pomaly, krídla mal zastrčené a prisadol si ku mne na posteľ.
"Lysandra, kráľ chce, aby si sa zbalila. Ide ťa predstaviť svojmu otcovi a bratovi, odchádzate za pol hodinu," povedal, jeho hlas bol pevný a strohý, ale zároveň nežný. Pozrela som sa naňho spod paplóna a krátko prikývla. Čakala som, že sa postaví a odíde, ale namiesto toho ostal sedieť a skúmal ma pohľadom.

"Potrebuješ niečo?" opýtal sa a ja som pokrútila hlavou, načo si povzdychol a pomaly odišiel. Zastonala som a horko-ťažko sa postavila. Zbalila som si tašku plnú oblečenia a umyla som si tvár, aby nebolo vidno, že som tak veľa plakala.
Keď som bola hotová, Ryl ma už čakal pred dverami. Bez slova mi zobral tašku a zaviedol ma späť do trónnej sály, kde nás už netrpezlivo čakal Xaden.

Keď nás uvidel, zamračene ku mne prešiel a schmatol ma za lakeť, aby som si pohla. Hodil ma do limuzíny, dosť veľkej aj pre naše krídla a sadol si oproti mne, zatiaľ čo Ryl hodil moju tašku do kufra a potom si sadol po mojej ľavej strane. Cesta trvala asi dve hodiny a za celú dobu nikto z nás nepovedal ani slovo, dokonca nehralo ani rádio.

Konečne sme sa dostali pred hrad a ja som zalapala po dychu. Nebol síce tak veľký ako Xadenov palác, ale rozhodne bol obrovský a išli z neho zimomriavky. Kráčali sme dnu, Xaden predo mnou a Ryl vedľa mňa, v ruke držal moju tašku a ostražitosť sa okolo seba obhliadal, ak by mi náhodou niekde hrozilo nebezpečenstvo.
Ku Xadenovi dobehli traja sluhovia, zobrali mu kabát, potom ho zobrali mne aj Rylovi a chceli zobrať aj moju tašku, ale tú im Ryl nedal.

"Xaden!" ozvalo sa odo dverí a uvidela som, ako sa k nám blíži postarší muž, vlasy mal už čisto šedivé, ale tvár prísnu. Podľa koruny na jeho hlave som okamžite pochopila, že je to kráľ.
"Ahoj, otec," pozdravil ho Xaden a dal si ruky do vačkov. Kráľ sa pozrel cez jeho plece a keď ma uvidel, jeho oči sa rozšírili a krídlami mu cuklo.

"Kto je to?" opýtal sa, aj keď už dávno vedel odpoveď, len dúfal, že sa mýli. Nebol jediný.
"Moja družka, Lilly," povedal Xaden nezaujato.
"Som Lysandra..." zamrmlala som potichu a líca mi zahoreli.

"To je jedno. Každopádne som vyhral, takže to ja som právoplatný kráľ," povedal Xaden a jeho krídla sa mierne roztiahli. Kráľ zbledol, ale prikývol a zaviedol nás do jedálne. Usadila som sa vedľa Xadena a strpnuto čakala, čo sa bude diať, ale o pár minút do izby vošiel ešte jeden muž. Jeho vlasy boli taktiež čierne ako Xadenove, ale krídla mal o čosi bledšie. Pozrel sa na nás a zamrzol vo dverách, oči sa mu rozšírili a vydralo sa z neho hlasné zavrčanie.

"Nie! To nie je možné! Ty nemôžeš byť kráľ!" zreval a prihrnul sa k nám s rozprestretými krídlami. Podľa jeho slov som okamžite pochopila, že je to Xadenov brat.
"Ako vidíš, je to možné. Predstavujem ti moju druhú polovičku... L... hmmm... Lysandru?" povedal a spýtavo na mňa pozrel. Pichlo ma pri srdci, ale prikývla som a sklopila zrak.

"Nie! Otec, on sa nesmie stať kráľom! Je to monštrum! Všetkých nás zabije!" zakričal vyplašený princ Rhys. Kráľ však len pokrútil hlavou a pozrel sa na svojho naštvaného syna.
"Je mi ľúto, ale pravidlá boli jasné. Xaden našiel svoju družku ako prvý, takže kráľ bude on."

Rhys nahlas zavrčal a schmatol nôž. Hodil ho po Xadenovi, ale netrafil sa a nôž letel presne na moju hruď. Kým ma však stiahol prebodnúť, Xaden nôž rýchlo schmatol a prudko sa postavil s rozprestretými krídlami.

"Skús to ešte raz a vypitvám ťa ako rybu, či už budem alebo nebudem kráľ!" zreval a hodil nôž späť na stôl. Rhys sa celý triasol od hnevu aj strachu, ale pozrel na mňa smutným pohľadom, aby sa ospravedlnil.

Xaden ma opäť schmatol za ruku a postavil ma, aby nás odviedol preč. Ryl nás ticho nasledoval a keď nás Xaden zaviedol do nejakej izby, sotil ma dnu a zabuchol za nami dvere.

"Budeš tu. Nevytiahneš odtiaľto päty, jedine, že by som sem ja sám prišiel a povedal ti, aby si šla von. Ryl tu s tebou ostane, takže sa ti ani nepodarí odísť. Rozumieme si?" opýtal sa podráždene a keď som prikývla, vyšiel z izby a zatreskol za sebou dvere. Pozrela som sa na Ryla a on mi podal moju tašku, aby som sa šla prezliecť. Zobrala som si ju a zatvorila sa v kúpeľni, kde som vyliezla do sprchy a o pár minút sa beznádejne rozplakala.

Sadla som si a objala si kolená, pustila som prúd vody silnejšie, aby nebolo počuť moje vzlyky a schovala som sa svojimi krídlami. Predtým som si myslela, že môj život bol hrozný, ale táto situácia mi jasne ukázala, že nikdy nie je tak zle, aby to bolo ešte horšie.

Neviem, koľko som takto v tej sprche bola, ale keď už ma začala páliť koža a krídla kvôli horúcej vode, vyliezla som von. Obliekla som sa a vrátila sa k Rylovi, ktorý si niečo pozeral na telefóne.

Zalapala som po dychu a pribehla k nemu. Ako je možné, že mi to nenapadlo skôr?!
"Potrebujem tvoj telefón," povedala som a zúfalo naňho pozrela, "prosím."
Ryl na mňa nechápavo pozrel a zmätene sa zadíval na svoj mobil.
"Prečo?" opýtal sa.
"Chcem napísať mojej mame. Len to, že som v poriadku a-"
"Nie," povedal Ryl a zagánil na mňa.

"Čože? Perčo nie?" opýtala som sa zúfalo.
"Nemáš dovolené mať styk s nikým iným okrem mňa a Xadena. Keď to kráľ zistí, potrestá nás obidvoch. To nebudem riskovať."
Kľakla som si na kolená a vzopäla ruky.
"Prosím, chcem jej len napísať, že som prežila. Môj telefón mi vypadol niekde v mori a naposledy ma videla, keď ma vyhodili z lode a skoro som sa utopila. Nechcem, aby sa trápila, potrebujem jej napísať, že žijem."

Ryl si povzdychol, ale nakoniec porazene prikývol a dal mi svoj telefón. Šťastne som ho zobrala a napísala jej SMSku.

"Ahoj mami, to som ja, Lyss. Píšem Ti z cudzieho telefónu, ale neboj, som živá a zdravá. Chýbaš mi, aj Sophie mi chýba. Posielam pusu!"
Odoslala som správu a vrátila Rylovi jeho telefón. Podozrivo si správu pozrel, ale keď sa uistil, že tam nie je nič, na čo by sa Xaden mohol naštvať, zaželal mi dobrú noc a ľahol si na gauč, aby som mohla spať v spálni.

Túto noc som sa nezobudila ani raz.

Ahojte, prepáčte, že som tak dlho nepridala kapitolu, ale už ju tu máte, tak sa vám snáď páčila.
Ďakujem za komentáre a votes!

Susan10273 ❤️