Flapping of the wings

Wings

Túto kapitolu venujem Kikaa_11
Všetko najlepšie k Tvojim trinástim narodeninám!!! ❤️🫶

Od našeho posledného rozhovoru s Rylom sme spolu neprehovorili ani slovo. Boli sme stále v jednej miestnosti, potichu sme sedeli v kreslách, ale nepozerali sme sa na seba, nerozprávali sme sa a bola medzi nami napätá atmosféra.

Postavila som sa, aby som prešla do kúpeľne, ale keď som položila váhu na moju zranenú nohu, podvrtla sa mi a začala som padať tvárou na zem. Omylom som rozprestrela krídla a zhodila na zem vázu, ktorá sa roztrieštila na tisíc malých kúskov. Mala som šťastie, že som sa stihla zachytiť o pohovku, inak by som spadla na všetky tie črepy.

Zahrešila som a zohla sa, aby som ich mohla pozbierať, ale Ryl ku mne hneď pristúpil a odtiahol ma od nich.
"Nezbieraj to. Na to tu sú sluhovia," povedal a rýchlo jednoho zavolal. Povzdychla som si a posadila sa späť na kreslo, zatiaľ čo Ryl pozorne sledoval slúžku, až kým neodišla.

"Prečo si nestiahneš krídla?" opýtal sa s nadvihnutým obočím, "nebudeš potom všetko zhadzovať."

Pomasírovala som si kotník a zamračila sa.
"Ty ich nemáš stiahnuté."
"Armáda a kráľovská stráž si nikdy nesťahuje krídla. Je to pokyn od tvojho milovaného kráľa," zavrčal na mňa.

"To som nevedela," zamrmlala som, "a čo ostatní? Čo Draci v mestách? Väčšinou som von nechodila a nikdy som nechápala, prečo majú Draci autá, keď môžu lietať."

Rylove oči zmäkli a čupol si ku mne. Položil si ruku na moje koleno a schoval mi prameň vlasov za ucho.
"Draci si krídla stále sťahujú. Bolo by zložité ísť niekam a nezhadzovať veci. Naviac, autá sú praktickejšie, pretože si do nich môžeš dať veci a krídla ťa po dlhej ceste nebudú bolieť," vysvetlil a ja som sa zamračila.

"Mama mi vždy hovorila, že si krídla nesmiem sťahovať, pretože by všetkých zaujímala ich farba," povedala som zmätene, "a vždy mi ich natierala na hnedo a bála sa, že keby som si ich stiahla, tá farba by sa z nich zmyla."

Ryl pokrčil ramenami.
"Asi sa o teba iba bála a chcela ťa ochrániť," povedal s jemným úsmevom, ale potom nadvihol obočie.
"Takže si si ešte nikdy nasťahovala krídla?" opýtal sa a ja som prikývla.
"Nie, nikdy."

Ryl sa na mňa zazubil a jemne si roztiahol krídla.
"Naučím ťa to. Nie je to také ťažké," povedal a pomohol mi postaviť sa.
"Predstav si, že sa tvoje krídla sťahujú do tvojho chrbta. Mala by si mať pri tom rovnaký pocit, ako keď sa premieňaš do svojej dračej podoby," vysvetlil a ja som nechápavo naklonila hlavu.

"Ja sa neviem premieňať," zamrmlala som a Ryl ostal nachvíľu nemo žmurkať.
"Vieš aspoň lietať?" opýtal sa a keď som pokrútila hlavou, prekvapene nadvihol obočie a zhlboka sa nadýchol.

Trvalo mu asi desať minút vysvetliť mi všetko tak, aby som to vôbec pochopila, ale aj tak mi väčšina z toho nešla do hlavy.

"Mám sa spojiť so svojou dračicou?" opýtala som sa a Ryl prikývol, "ale ako si krídla potom sťahujú Draci, ktorí ešte nestretli svojho druha?"

Ryl si povzdychol a porazene si sadol na kreslo s tvárou v dlaniach.
"Lyss, prosím ťa už asi piatykrát, rob čo ti hovorím a nezaoberaj sa zbytočnými otázkami," povedal, ale keď si všimol môj smutný výraz, ktorý som naschvál spravila, pokrútil hlavou a opäť si povzdychol.

"Tvoj drak je v tebe celý život, je v podstate niečo ako tvoja duša. Keď stretneš svojho druha, začne sa prejavovať - počuješ ho a niekedy vie ovplyvňovať tvoje pocity, ale to neznamená, že v tebe nebol celú dobu," povedal a ja som prikývla. Aspoň toto dávalo zmysel.

"A... ako sa s ňou mám spojiť?" opýtala som a všimla si, ako Rylovi očervenela tvár kvôli frustrácii.
"Proste... to urob. Neviem, jednoducho to vieš a spravíš to. Uvidíš, pôjde to samo," povedal a prebodol ma pohľadom, aby som už začala.

Mala som pocit, že ak by som sa opýtala ešte jednu otázku, asi by mi jednu vrazil, preto som sa postavila do stredu izby a mierne rozkročila nohy, aby som mala stabilitu a nespadla kvôli svojmu ranenému kotníku.

Zaťala som päste a sústredila sa na svoju dračicu, ktorá bola, ako inak, ticho. Celé hodiny som musela počúvať jej vrčanie a cítiť jej túžbu po jej druhovi, ale keď som ju potrebovala, bola ticho.

Zavrčala som a naštvane roztiahla krídla.
"Lyss, skús sa pri tom netváriť ako naštvané batoľa a možno to pôjde," povedal Ryl a snažil sa zakryť svoj úškrn.

Spražila som ho pohľadom a prekrížila si ruky na hrudi.
"Tak mi to ukáž, keď si taký chytrý," povedala som a sadla si, aby mal miesto.
Ryl prevrátil očami a postavil sa na miesto, kde som pred chvíľou stála ja.

Bez mihnutia oka sa mu krídla stiahli, akoby sa schovávali do jeho chrbta. Ani sa pritom nezapotil, hajzel jeden!

"Teraz ty," povedal a krídla sa mu znovu vrátili.
Sťažka som preglgla a znovu sa postavila.
Skúsila som pohnúť krídlami, rozprestrela som ich, potom znovu zložila, rozprestrela a-

"Nemávaj s nimi ako kura. Len pomysli na to, že chceš, aby sa stiahli a spravia to," povedal Ryl a všimla som si, ako zadržiaval pes.

Prevrátila som očami. Moje krídla neboli vycvičené, sú to krídla, nie nejaký pes.
Zatvorila som oči a predstavila si, ako sa mi krídla sťahujú a zrazu som cítila, ako sa mi váha na chrbte zmenšuje a začala som padať tvárou dopredu.

Ryl sa rýchlo postavil a chytil ma, aby som si neublížila. Obzrela som sa a všimla si, že moje krídla zmizli. Bolo ťažké udržiavať rovnováhu, keďže som celý život mala krídla na chrbte a bola som tak zvyknutá na veľkú váhu, ktorú som musela balansovať, aby som nepadala dozadu. Preto pre mňa bol nezvyk tú váhu na chrbte nemať a stále som padala na ksicht.

"Vidíš, nebolo to také ťažké," povedal Ryl s úsmevom a pevne ma zovrel.
Až vtedy som si uvedomila, ako blízko pri sebe sme stáli. Cítila som jeho dych vo vlasoch na temene mojej hlavy, jeho ruky ma zvierali pevne, ale zato nežne a cítila som jeho kolínsku.

Nikdy predtým som si neuvedomila, že vôbec nejakú nosil. Voňal... úžasne. Pozrela som sa mu do očí a celá som očervenela. Ryl sa na mňa jemne usmial a nežne mi pohladil líce, pričom mi srdce začalo biť ako o život. Nahol sa ešte bližšie, začesal mi prameň vlasov za ucho a pozrel sa mi do očí.

Kým som sa nazdala, mala som jeho pery na tých svojich, zatvorila som oči a nechala ho objímať ma.

Ahojte všetci! Kikaa_11 ešte raz všetko najlepšie k Tvojim narodeninám!

Dúfam, že sa Vám všetkým kapitola páčila a som Vám vďačná za všetky komentáre!

Susan10273 ❤️