Flapping of the wings

The rebels

Sedel som za jedálenský stolom a jedol obed. Bol som sám a jedlo mi nechutilo. V izbe bolo ticho, nepríjemné ticho. Jediný zvuk v miestnosti vytváral môj príbor, keď som si krájal mäso a pokladal pohár vína na stôl.

Kedysi by som to robil s radosťou. Kedysi by som sa uškŕňal pri pohľade von z okna na mesto pod mojím hradom a popíjal pri tom whisky. Ale teraz... jedlo chutilo ako popol, víno bolo trpké a vonku sa zbierali mračná, takže aj ten výhľad bol nahovno.

A hlavne... môj drak sa vo mne krútil a zúril, že som nebol s jeho družkou. Chcel stretnúť Lyssinu dračicu, ale to som nemohol dopustiť. Keby sa to stalo, keby sa tí dvaja stretli, keby sa označili... nebolo by cesty späť. Ja a Lyss by sme boli skutoční druhovia a mal by som pre ňu city. To sa nesmelo stať. Nikdy by som nedovolil, aby mi nejaké malé dievča zničilo roky plánovania, len kvôli nejakým citom. Môj drak na mňa vrčal opak, chcel, aby som ju prijal ako svoju, ale naučil som sa ho ovládať, aby nerobil problémy, a na moje prekvapenie, nevzpieral sa.

Keď som si šiel vložiť do úst další kus mäsa bez chuti, do jedálne vtrhol môj hlavný radca, ktorého mi vnútil otec.

"Čo je? Nevidíš, že obedujem?" zavrčal som naňho a schmatol pohár s vínom. Pri ďalšom glgu som znechutene skrivil tvár a nalial si radšej whisky.

"Je to dôležité," povedal môj radca, Zillon, a všimol som si, že je celý spotený a nervózny.
Povzdychol som si a posadil sa na pohovku pri krbe s pohárom whisky stále v ruke.

Nadvihol som obočie a naznačil mu, aby si prisadol. Zillon si nesmelo sadol oproti mne a v trasľavých rukách držal nejakú zložku.

"Čo je to? Nejaký dokument?" opýtal som sa ho otrávene a dolial si whisky.
"Nie. To sú... fotky," povedal a zložku otvoril. Vytiahol z nej fotky, na ktorých boli Draci s fakľami a zbraňami, pochodujúci cez mesto. Všetci niečo kričali a hrnuli sa cez ulice mesta ako vojsko sedliakov.

Uchechtol som sa.
"To je nejaký vojnový film? Casting nič moc, musím povedať. Kto hrá hlavnú postavu?" opýtal som sa a Zillon zbledol.

"To nie je film. To sa deje, práve teraz. Na západe v meste Cloist. Je to povstanie, proti vám," povedal a podal mi všetky fotky.

"Povstanie? Čo chcú? Menšie dane? Vyššie platy?" opýtal som sa a podľa mojich slov bolo jasné, že som dnes vypil minimálne jednu fľašu mojej obľúbenej whisky.

"Nového kráľa," odpovedal Zillon a ja som naňho naštvane zazrel.
"Nového kráľa? Veď som zasadol na trón pred dvoma mesiacmi," povedal som podráždene.

"Nenávidia vás. Cloist nie je jediné mesto, kde sú rebeli. Pridali sa aj Woast a Forow. Keď to takto pôjde ďalej, pridajú sa ďalšie a ďalšie mestá, až sa nakoniec vzbúria všetci," vysvetlil Zillon a ja som sa trpko zasmial.

"Pošlite tam vojsko. Zabite každého, kto sa zúčastnil na pochode a doneste mi ich hlavy, aby som ich mohol nastoknúť na hradby," zavrčal som a chcel sa postaviť, ale Zillon ma zastavil.

"To nie je dobré rozhodnutie. Takto budú len viac bojovať. Dajte im niečo na zmierenie, ukážte im, že nie ste taký príšerný, že vám na nich záleží."

"Ale mne na nich nezáleží."

Zillonovi trhlo krídlami a videl som, ako u pomaly dochádzala trpezlivosť.
"Tak sa tváre, že vám na nich záleží. Chcete si udržať trón, nie? Tak robte, čo vám hovorím," zavrčal a stisol fotky tak silno, že sa pokrčili.

Prebodol som ho pohľadom a roztiahol svoje krídla.
"Ty mi chceš rozkazovať? Ja som tvoj kráľ, ja som-"

"Keď takto budete pokračovať, dlho nebudete," povedal naštvane. Chcel som mu jednu vraziť, ale zastavil som sa. Mal pravdu. Kurva, mal úplnú pravdu. A štvalo ma to.

"Pošli im tam... striptéra. Ešte sa mi poďakujú," povedal som s polovičným úškrnom a ťarbavo sa postavil. Zatočila sa mi hlava a musel som sa chytiť stoličky.

Zillon sa vyplašene postavil a schmatol ma za ruku.
"Pane, ste v poriadku?" opýtal sa splašene, ale pri ďalšom kroku sa mi zatmelo pred očami a spadol som na zem.

***

S Rylom sme sedeli v obývačke, nerozprávali sme sa a každý sme sa pozerali inam. Vládlo medzi nami trápne ticho kvôli našej predošlej hádke a obaja sme skrčene sedeli vo svojom kresle, ja s kolenami pod bradou a Ryl s jednou nohou preloženou cez koleno.

Cítila som sa trápne a hlavne hrozne za to, čo som mu včera povedala. Nemala som tak vybuchnúť, nemala som svoju dračicu nechať ma ovládnuť...

Pozrela som sa na Ryla a otvorila ústa, keď som konečne nabrala odvahu porozprávať sa, no v tú sekundu sa otvorili dvere do mojich komnát a jeden z vojakov vtrhol dnu.

"Máš prísny zákaz vychádzania z izby," povedal a premeral si nás od hlavy po päty.
"Prečo?" opýtala som sa zmätene a vyplašene zároveň.

"Kráľ bol otrávený. V mestách vládnu nepokoje a v mestách sa vytvárajú rebelské skupiny," povedal strážnik nezaujato.
V tú sekundu mi zamrzlo srdce. Nepokoje? Rebeli? Xadena otrávili?

"Kto? Kto ho otrávil?" opýtala som sa bez dychu, moje oči sa rozšírili a ruky sa mi začali potiť. Moja dračica sa začala nervózne krútiť a vrčať.

"To sa nevie. Niekto zo sluhov mu dal jed do whisky a teraz je všade zmätok. Zamkni sa a nevychádzaj z izby," povedal a zatreskol za sebou dvere.

Ostala som zamrznuto sedieť v kresle a zízala som na dvere, cez ktoré pred chvíľou odišiel posol tých najhorších možných správ.

Ryl si odfrkol a odvrátil sa od dverí.
"Konečne. Čakal som, kedy to niekto spraví," povedal otrávene.

Zagánila som naňho a krídlami mi trhlo.
"Čože? To nemyslíš vážne!" zavrčala som. Ryl prevrátil očami a povzdychol si.
"Netvár sa, že si to nezaslúžil. Je to sadistický kretén a zaslúži si, aby ho zvrhli z trónu a spravili mu to, čo on robí ostatným."

Ostala som naňho zízať s otvorenými ústami.
"Vezmi to späť!" povedala som naštvane a zaťala päste.
"Nebudem klamať. Keď si tak slepá a odmietaš vidieť pravdu len preto, že si sa zamilovala do sadistu!" zreval, postavil sa a vyšiel z mojich komnát, pričom za sebou zatreskol dvere a nechal ma sedieť samu v prázdnej izbe.

Ahojte všetci! Dúfam, že sa Vám kapitola páčila a teším sa, že si čítate tento príbeh 💋

Ďakujem za komentáre a votes,
Susan10273