Soulmates

Nemocnica

Lauru zobrali do nemocnice a ešte stále sa neprebrala. Bolo jedenásť hodín večer a ja som tu bol stále.

Odmietal som od nej odísť, len čo na minútu. Sedel som pri jej posteli a držal ju za ruku v ktorej mala infúziu.

Dávali jej dáky liek, aby sa čím skoršie prebrala. Neskutočne som sa o ňu bál.

Ak sa jej ničo stane, nech si ma Calvin neželá. Zabijem ho už len za to, že jej dokázal takto hnusne ublížiť.

Niečo mi však hovorilo, že to nebolo všetko. Tá jazva na stehne bola s tým určite dáko spojená.

Zistím to. A keď to zistím tak ho zakopne sto metrov pod zem za živa. Nikto ho nikdy nenájde.

Aj tak si myslím, že nikomu nebude chýbať taký človek ako je on. Komu by chýbal násilník a tyran? Nikomu.

Ráno...

Celú noc som nespal a to iba zo strachu, že by sa prebrala alebo sa jej ničo stalo.

Oči som mal červené a mierne opuchnuté. Bolo sedem hodín ráno a už som obdržal telefonát od Billa.

„Áno?" ozval som sa mojim typicky hrubý hlasom. Nedal som na sebe poznať, že som úplne vyčerpaný a zničený.

„Už sa prebrala?" spýtal sa Bill s nádejou v hlase.

„Nie." odpovedal som mu hrubo, no bolo počuť na mojom hlase, že ma to trápi.

Bill to ako ináč započul a povzdychol. Postará sa o firmu kým ja budem s Laurou.

„Čo povedala dochtorka?" spýtal sa.

Bill a aj Mell tu boli včera večer. Išli spolu so mnou za sanitkou keď Lauru brali.

Calvin sa s nami bral tiež no poslal som ho kade ľahšie. Začal som sa mu vyhrážať a hneď stíchol.

Bola tu aj jej kamaratka Anastázia, či ako sa volala. Nepoznám ju, no ona mňa hej.

Asi ma ohovárali spolu s Laurou. Bolo mi to však jedno. Teraz ma trápila iba ona.

„Stále jej dávajú ten liek. Všetko má v poriadku no stále nezistili prečo sa nechce prebrať."

Pozrel som sa na ňu, ako sladko spala. Miloval som pozerať sa na ňu ako spí. Ale nie takýmto spôsobom.

Teraz chcem aby sa prebrala. Musí sa prebrať lebo spalím celý svet.

„Dobre teda. Idem ja do firmi. Keby niečo volaj." povedal a hneď zložil.

Mal smutný hlas a ani sa nečudujem. Anastázia tiež odmietala odísť. Zostala vonku na chodbe, aby som ja mohol byť tu s ňou.

Otvorili sa dvere a vošla dnu. Smutno sa na mňa pozrela. Mala opuchnuté oči tak ako ja.

„Stále nič?" postavila sa z druhej strany ku posteli a odhrnula jej preč vlasy z tváre.

„Nie." odpovedal som mrzuto a naštvane.
Anastázia zdvihla obočie a zamračila sa.

Ďalej nehovorila nič a iba tam tak stala a pozerala sa na ňu. Bolo vydno, že je s toho smutná.

Predpokladám, že vie všetko o Calvinovi.

„Tá jazva, čo ma na stehne," pozrela sa na mňa a ja som ťažko prehltol.

„Má to od neho, však? A nesnaž sa mi klamať." upozornil som ju do predu.

Zaklame jeden krát a zadusím ju hadičkami ktoré má Laura napojené.

„Áno." uprene na mňa hľadela.

Vedel som to. Ten sráč hnusný. Zabijem ho. Ešte dnes sa postarám o to, aby Laure zmizol nadobro zo života.

*******
Tom a jeho angry issues 😏❤️ čítajte ďalej lebo táto dráma ešte zďaleka nekončí lásky <3

Lola.