Zlomení

{6}

Violett

,,Takže milá, nová suseda, prídeš na párty?" Travisov hlas mi vnikal do mozgu a usádzal sa v ňom ako nejaký nádor.
,,Kde máte rodičov, keď každý týždeň organizujete žúrky?" Nehodlala som sa prísť, už len z toho dôvodu, že tam býva jeho vyšinutý brat, ktorý ma chce zlinčovať.
,,Tak rôzne, ale nikdy nie doma," sucho skonštatoval Travis, ,,nie sú veľmi rodinný, ak to nevyžadujú okolnosti."

A napriek tomu stále dýchajú.

Spoločne sme prešli otvorenými dverami do rozsiahlej jedálne a samozrejme každý jeden pár očí sledoval nás dvoch.
Iróniou bolo, že aj napriek tomu, že sa jednalo o súkromnú školu nikto si tu nebol rovný.
V rohu miestnosti som videla skupinku, ktorá už na prvý pohľad vyzerala, že sa skladá zo šprtov, obďaleč sedeli stúpenci satana, celý v čiernom a s retiazkami po oblečení. V strede boli spojené dve veľké stoly, kde už som mohla vidieť do uniforiem prezlečené roztlieskavačky a vedľa nich boli zrejme športovci a teda práve som sa pozerala na smotánku tejto školy. A potom tu boli  aj obyčajní. Vďaka bohu za to.

Pohľad sa mi stretol s Brianinym, ktorá už mala kostým do farbách školy. Hnedá a zlatá. Gýč. musela som sa pousmiať na tom ako sa mračila. Zjavne nebola z mojej prítomnosti vedľa Travisa nadšená.
,,Tvoja frajerka ma zabíja pohľadom," vecne som skonštatovala.
,,Vieš, že je skôr kamoska s výhodami. Nehraj sa, že si nás vtedy nepočula." Travis povytiahol  jedno obočie a ruky si schoval do vreciek.
,,Nedalo sa vás nepočuť," mykla som plecom a rozhodla som sa prejsť do radu na výdaj obeda.

Keď som ho opäť počula za mnou znervóznela som. Nechcela som, aby bol v mojej blízkosti. Nechcel som myslieť na to, že moji rodičia a sestra sú mŕtvi, zatiaľ čo jeho rodičia dýchajú vzduch a pri tom na svoje deti úplne kašlú.

Ale keď chceš zistiť, čo sa skutočne stalo, musíš.

Neznášala som ten zdravý kus rozumu vo mne.
Musím začať hrať hru, ktorú som si naplánovala. Dostať sa mu pod kožu, ako on sa každý deň dostáva pod nohavičky všetkým ženám, dostať sa k informáciám a odkopnúť ho nech pocíti aké to je prísť o niekoho na kom ti záleží. Donútim ho zamilovať sa.

Z výlohy som si zobrala bagetu a pomarančový džús. Odpípala som si kartičku a otočila sa ku všetkým stolom. Niektorí sa už opäť ponorili do konverzácie medzi sebou.
,,Chceš si sadnúť k nám?" Ako by Travis vedel nad čím rozmýšľam.
,,Myslíš tým ku tvojej kamarátke s výhodami, ktorá si myslí, že raz budeš len jej a preto ma nenávidí už len preto, že teraz stojíš vedľa mňa? Alebo k tým ostatným športovcom, ktorým praskajú trička vo švíkoch pod nabitým bicepsmi a vôbec sa neunúvajú kúpiť si tričko o číslo väčšie? Nie ďakujem," to som už pohľadom našla Annu a vďaka bohu aj s jedným voľným miestom pri stole, ,,tak zatiaľ Hale."
,,Tak pekná a tak drzá," počula som za sebou jeho smiech, ale to už som sa vzdialila a dúfala, že to miesto pri Anne je voľne.

////

Po vyučovaní som si to ťahala do prvej triedy od vchodu do školy.
Dvere boli otvorené, tak som vkĺzla dnu. Samozrejme tu nikoho nebolo, kto by prvý deň hneď zostal po škole? Len ja a moja výbušnosť.
Sadla som si do poslednej lavice pri okne a čakala.
Minúty sa vliekli, keď sa triedou ozvali ťažké kroky. Automaticky som zdvihla hlavu a moje oči zablúdili k vojenským topánkam.

To si zo mňa robia kozy.

Okamžite som sa postavila a zahliadela sa do tváre Harweyho. Moje telo vypovedalo službu a na sucho som prehltla. Ako by vedelo, že som tu sama a nemá ma kto zachrániť  a tak sa rozhodlo nepodržať ma ani ono.