Zlomení

{15}

Violett

Ráno som sa zobudila s divnými tlakom na pri srdci. Pichalo ma v ľavej chlopni ako už dávno nie. Zostala som ležať na posteli ako mŕtvola a snažila sa nespraviť žiaden zbytočný pohyb, ktorý by mi spôsobil ďalšie pichnutie.

Dvere na izbe sa pootvorila a videla som v nich trčať Sereninu hlavu.
,,Prečo ešte nevstávaš? Takto prídeš do školy neskoro a tvoj nápadník už trčí opäť v kuchyni. "

Do čerta. Dnes nie.

,,Kde je Susan a Patrik?" Zdvihla som hlavu, ale okamžite sa mi vrátila nepríjemná bolesť pri srdci. Zvráštila som obočie.
,,Už odišli do práce. Je tu Barbora, ktorá ma hodí do školy," Serena si ma premerala spytavým pohľadom, ,,je ti niečo?"
,,Nič, kľudne choď s ňou do školy a povedz Travisovi, že hneď prídem."
,,Si si istá?" Jej brutálna inteligencia bola až šokujúca.
,,Hej, už vstávam." Počkala som ich zavrie za sebou dvere a pozbierala som sa na nohy. Schmatla som zo stoličky rifle a tričko a pomalými pohybmi som sa obliekla. Otvorila som dvere ale v celom byte bolo ticho. Zišla som schodami dolu do kuchyne a ignorovala nepríjemný tlak v hrudníku.
Naposledy sa mi to dialo pred rokom, lekár povedal, že moje telo občas môže daťvedieť, že to srdce je cudzie. Môže mať pocit, že je tam umelo vložené a že nikdy nebude pracovať na sto percent ako to moje, ktoré zo mňa vybrali a zahodili do odpadkového koša.

,Zdvihla som hlavu akurát, keď sa ku mne otočil Travis s veľkým úsmevom a v ruke držal načaté jablko, ktoré si určite ukradol z košíka, ktoré bolo umiestnené v strede stola.
,,Dobré ránko rebelka."

Travis mi pozrel do tváre a ja som nebola schopná naňho reagovať. Bolesť v mojej hrudi sa zvyšovala a malé pichnutia v srdci sa stupňovali.

,,Žiaden pozdrav? Myslel som, že aspoň ten si zaslúžim, keď sa už vrháš na moje pery ako šteniatko po pamlske."
,,Bol si len po ruke, nerob z toho nič viac."
Prešla som okolo neho a ostrá bolesť sa znova ozvala. Rupsak mi vypadol z ruky a zviezol sa na zem. Dlaňou som sa zachytila mramorovej dosky.
Videla som ako sa mu úsmev z pier stratil.
Travis bol okamžite pri mne a jeho dlaň spočinula na mojom chrbte.
,,Si v poriadku?" Opýtal sa ma a ja som videla ako sa na jeho tvári formuje strach.

Chcela som mu povedať, že mi nič nie je, ale nedokázala som vysloviť nič.
,,Nie je mi dobre," povedala som a pozerala sa na kuchynskú linku. Nechcela som pozerať naňho, on s jeho rodinou za to môžu. Všetko čo je v mojom živote zlé je ich zavinením, aj ti prekliate srdce.
,,Nehovor, nemusím byť Sherlock aby mi to došlo," jeho snaha o vtip ma iba vytočila.
,,Zavolaj Susan nech príde a odíď." Zavrčala som a pritom mi ruka vyskočila na ľavý hrudník, ako by to že si ho budem držať mohlo zabrániť ďalšiemu pichnutiu.
Zas som sa o kúsok posunula k mramoru.
,,To môže trvať Violett. Povedz mi čo mám robiť, alebo ťa beriem do nemocnice, ale určite neodídem, keď ti nie je dobre."
Tlak sa zíntezivnil.
,,Nemocnica, kardiológia," šepla som.
Travisova ruka ma zatlačila do chrbáta druhou ma chytil pod lakťom. Spoločne sme vyšli z domu a Travis mi otvoril dvere. Len matne som vnímala ako ma Travis vyložil do jeho SUV. Bez slova sa hnal dole ulicou a pritom niečo ťukal do mobilu. Nedokázala som sa sústrediť na to čo robí a komentovať, že nás týmto štýlom môže zabiť. Aká irónia osudu. Dokončí to čo nedokázal jeho otec.

Horko som sa zasmiala.

Travis ku mne okamžite trhol hlavou, ale kým niečo stihol povedať, zazvonil mu telefón cez repráky auta.
,,Prečo si radšej nezavolal cez auto, ale radšej si vyťukával do telefónu a mohol si nás pri tejto rýchlosti zabiť?" Vybrechla som oveľa viac utočnejšie ako si zaslúžil, predsa len ma teraz bral do nemocnice hoc nemusel, aj keď viem presne prečo sa u nás zastavil a to hlavne z dôvodu, že sa mi chcel dostať do nohavičiek. Spomenula som si na Harweyho slová, že som len nové, čerstvé mäsko, ktoré má to šťastie, že má vagínu.

Môj tón bol na mieste.

,,Veď uvidíš," zdvihol obočie a natiahol sa po tlačidle na palubnej doske. Skôr než naň položil prst, strelil na mňa pohľadom, ,,so mnou si v bezpečí, niet lepšieho šoféra ako som ja," hrdo vztýčil bradu a prijal hovor.
,,Čo chceš?" Travisov hlas bol bez štipky záujmu.
,,Kde ideš?"

Harwey.

Jeho hlas bol chladný, a ako vždy neodpovedal na čo sám nechcel a rovno sa dožadoval vedieť čo chcel on.
Travis sa na mňa pozrel a ja som pokrútila hlavou. Nechcela som, aby mu hovoril, že je so mnou. Travis pochopil a usmial sa na mňa aj keď v očiach som mu videla strach. Že by o mňa ?

,,To nie je tvoja starosť. Len ma kry, povedz že som chorý trebárs, alebo vlastne to je jedno." Travis mykol plecom ako by ho Harwey mohol vidieť.
Na chvíľku sa autom roznieslo ticho, to preťal ako prvý Harwey, s tým jeho nesnaž sa ma nasrať hlasom.
,,Prečo nikdy nepočúvaš čo ti radím Travis?"
,,Pretože sú tvoje rady úplne zbytočne a hlúpe."

Čo mu Harwey radi?

A prečo som mala pocit, že sa to týka mňa ?

Znova ma v srdci pichlo až som sa musela prehnúť v páse a chytiť palubovky. Z úst mi vyšiel bolestný ston. Travis okamžite dupol na plyn a predieral sa premávkou.
,,Čo je jej?" Vyštekol Harwey.

Už nemalo cenu hrať, že tu nie som.

,,Neviem, ideme do nemocnice, Ví," okamžite som naňho šplechla nahnevaný pohľad, ,,teda Violett," usmial sa na mňa a ten parchant ešte aj žmurkol, ,,začalo ju pichat u jej srdca." Dokončil Travis a mňa napadlo len jedno.

Z celých pľúc som chcela zakričať, že to srdce nie je moje, že ho do mňa narvali bez môjho súhlasu, pretože som mala najväčšiu šancu prežiť, ale mlčala som ako zbabelec.

,,O chvíľku sme tam Violett, vydrž," Travis sa na silu usmial, ale videla som, že panikári.
,,Ako by som mala na výber Travis," potom som si však uvedomila, že mu to asi na kľudu nepridáva a prinútila som sa usmiať.
,,Nie je to nič čo by sa mi už nedialo, budem v poriadku, len ma napoja na rôzne prístroje a skontrolujú srdce. Určite sa len nejaká trubka trošku upchala, nemaj strach Travis."

Travis už vyzeral ako vystrašené šteňa.
,,Stáva sa ti to často?" Počula som Harweyho a až teraz som si uvedomila, že je ešte stále na telefóne.
,,Občas, ale už dlhšie nie. Deje sa to hlavne keď som vo veľkom strese, cítim úzkosť alebo panikárim," priznala som nechcene. ,,Srdce mi začne rýchlo biť, nestíha pumpovať, alebo proste bije pomalšie, všetko sú vedľajšie príznaky, keďže nebolo stvorené pre mňa," zatajila som dych, pretože až teraz mi doplo, že o tom Travis nevie. Nemá ako, to jeho starší brat ma pritlačil k svojmu telo a rukami šmátral tam kde nemal.
,,Ty si?" Travis sa zakoktal.
,,Pri autonehode sa mi tyč zo zábradlia zapichla do hrudníku. Nemala som prežiť, ale našli vhodného darcu. Tak som tu." Mykla som plecom ako by to bola najbežnejšia vec na svete.
,,Kurva fix, Violett" teraz už Travis panikáril na sto percent.
Travis sa natiahol ku mne jednou rukou a stisol mi stehno. Pozerala som na jeho dlaň spočínajúcej na mojej nohe a nedokázala som v sebe nájsť ani náznak nepríjemného pocitu, skôr ma jeho dlaň ukludňovala a dokázala moju myseľ zamestnať.
Zastavili sme na poslednej červenej pred nemocnicou.
,,Čer to vezmi, poď sem." Travis si zničiho nič odopol pás a objal ma. A bolo to, došlaka bolo to príjemné, jeho ovocná vôňa sa mi vnárala do nosa a jeho strapaté vlasy ma šteklili na krku.

Opäť som zabudla na Harweyho až keď zas o sebe nedal vedieť. Bol dosť inteligentný na to, aby vedel, čo sa tu deje.
,,A Violett, kde sa vlastne stala tá nehoda?"
Chcela som ho zaškrtiť. O čo mu išlo?
Travis sa odtiahol a spýtavo na mňa hľadel. Mala som pocit akoby nad nie čím premýšľal.
Natiahla som sa cez Travisa, takže som opäť pritlačila moje prsia na jeho hruď a vypla hovor.
Travis sa narovnal a vratil sa na svoje miesto, kde si zapol pás. Stále na mňa pozeral a ja som nedokázala rozlúštiť nad čím premýšľa.

Že by mu to už docvaklo? Možno by to tak bolo najlepšie, možno by som ho potom mohla poprosiť, či by mi nepomohol u nich doma niečo k tomu nájsť.

Teraz však nie.

V prvom rade si daj srdce do poriadku.