Zlomení

{25}

Violett

Všetci sledovali Jamesovu natiahnutú ruku a mne nič iné nezostávalo len ju uchopiť. Aspoň že ma neobjal.

,,Violett," predstavila som sa a stisla som mu ruku, ktorú som vzápätí aj stiala, keď sa mi zadíval do očí ako by v nich niečo hľadal.

,,Zaniesiem to na stôl." Vzala som do rúk opäť misku a prešla na terasu už k prestretému stolu.
Za chrbtom som počula ich rozhovor, Patrik sa pýtal Jamesa na školu a on mu začal rozprávať o vysokoškolskom živote. Z kuchyni sa ozvala dupanie nôh, tak som telom trochu pootočila, aby som získala nejaký výhľad. Serena sa vyrútili z presklenených dverí a rovno skočila na Jamesa, ktorý ju okamžite zdvihol zo zeme a vtiahol do svojho náručia. Videla som ako sa na ňu usmieval a musela som sa usmiať aj ja.

Ani som si nevšimla, kedy sa u mňa zastavila Susan.
,,V poriadku?"
Chytila mi rameno a stisla ho.
,,Áno, vyzerajú, že sú si blízki." Mrkla som ich smerom.
,,Áno, keď ešte nechodil na vysokú, James tu bol varený, pečený. Všetok čas trávil hlavne so Serenou." Susan sa nad tým usmiala a ja som vedela, že je šťastná.
,,Je to milý chlapec," šibalsky nadvihla jedno obočie.
,,V skutku." Sarkazmus sa mi vlial do hlasu o štipku viac ako som mala v úmysle.
Susan sa s úsmevom na perách presunula k bratovi a jeho rodine.
Ja som zostala pri stole a predstierala, že ho upravujem, nechcelo sa mi ísť k ním. Hoci ma prijali do svojej rodiny, stále som bola cudzia.
Nemala som s nimi žiadnu minulosť, vtipne historky, ktoré si medzi sebou práve teraz vymieňali.
Prešla som dlaňou po bielom obruse a vyrovnávala som neexistujúcu nerovnosť.
,,Myslím, že už rovnejší nebude." Vytrhol ma zo zamyslenia Jamesov hlas.
Stiahla som ruku z obrusu a otočila sa k nemu tvárou. James stál opretý o sklo, ktoré sa tiahli od zeme až po strop. Nohy mal prekrížené a ruky vo vreckách nohavíc.
Pozerala som mu do tváre a nevyšlo zo mňa ani jedno slovo.
,,Ty sa moc nevyžívaš v rozhovoroch." Vytiahol jeden kúsok kútika pier nahor.
,,Nemám rada zbytočnú plytkosť."
Všimla som si ako mu kútiky pier opäť cukli.
Vytiahol jednu ruku z vrecka, v ktorej držal krabičku cigariet a zapaľovač. Sledovala som ako si prikladá cigaretu k perám a následne ju zapaľuje.
,,Tak mi povedz niečo, čo nie je plytké." Jeho čokoládové oči ma priamo vyzývali.
,,Fajčenie zabíja." Vyšlo zo mňa skôr ako som vymyslela niečo lepšie.
Zasmial sa.
,,To hovorí aj táto krabička, ako vlastne aj každá iná, takže tu tiež nemôžeme hovoriť o duchaplnosti."
Usmiala som sa. Bolo jasné, že my dvaja sa o ničom poriadnom nedokážeme rozprávať.
,,Susan hovorila, že chodíš na právo," aby som zamestnala ruky, natiahla som sa po džbán vody a naliala si citrónovú vodu do pohára.
,,Nič iné mi nezostávalo," jeho pohľad ztemnel a márne som čakala, že rozvinie. Miesto toho típol cigaretu do palmového kvetináča, z čoho Susan podľa mňa aj jebne a nahol sa k stolu, kde natiahol prsty k džbánu.
,,Dáš si tiež vodu, či niečo iné?"Opýtala som sa a nahla som sa pre istotu po ďalší pohár.
,,Niečo iné." Zopakoval a videla som ako mu iskria oči.

James mi pomaly prešiel po prstoch, ktoré zvierali džbán a jedným pohybom mi ho vytiahol zo zovretia. Okamžite som cukla rukou do zadu, nebála som sa ho, ale stále som bola z cudzích dotykov nesvoja.

Myseľ sa mi zatúlala do dnešného rána, kedy som si cudzie dotyky priam vychutnávala a na lícach som pocítila teplo.

James svoju pozornosť upriamoval na dva poháre, do ktorých nalilal rum, mrkol na mňa a do jedného z nich dal o čosi menej, potom to zalial kolou a nakoniec tam hodil plátky limetky v oboch rukách zamiešal drink a jeden mi podal s lišiackym úsmevom.
,,Dávaš dieťaťu alkohol?" Vytiahla som jedno obočie.
,,Slečinky sa to dotklo?"
Prevrátila som očami a namočila pery v drinku. V mojom dosavadnom živote som sa ešte s alkoholom veľa krát nestratla, ale tento chutil príjemne. Horkosť tlmila kola a sviežosť pridávala zas limetka.
Dala som si ešte jeden dúšok a odtiahla pohár od úst.
,,Ešteže sa Roosevelt dostavil na Kubu, inak by sme prišli o veľa."
James si tiež odpil ale pohľadom stále sledoval moju tvár.
,,Takže vravíš, že si rád za vojnový konflikt medzi nami a Španielmi?"
,,Všetko zlé je na niečo dobré, Violett."
Už som mala na jazyku ďalšiu trefnú poznámku avšak vyrušili nás blížiace sa kroky.
Z poza dverí sa na terasu dostavila celá rodina Haleovcov.
Nemohla som si ani  vychutnať pohľad na upraveného Travisa, ktorý mal na sebe čierne nohavice a bielu košeľu rozopnutú pri krku. Okamžite mi pohľad smeroval na jeho otca. Mohutná postava, hnedé vlasy, ktoré už boli miestami pretkaté šedinami, výrazne ostré črty tváre a orieškove oči. Na sebe mal oblek doplnený  tmavomodrou košeľou bez kravaty, ktorú skrývalo sako.