Nie sme rovnakí.
Dokonca nie sme ani z jedného cesta.
Ja viem aké je to žiť a nevedieť či príde ďalšie ráno.
Ty vieš aké to je mať všetko bez toho, aby si musel pohnúť čo i len malíčkom.
Naše cesty sa však sledom náhodných udalostí opäť raz pretn...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Mala som vlastnú izbu s balkónom. Jemné hodvábne obliečky a extra veľkú posteľ. Dokonca mi priniesli aj nový mobil.
Vyšla som na balkón, do ktorého zasahoval hrubý konár dubu a z neho vyrážali menšie konáre posiate zelenými listami. Vzduch tu dokonca aj voňal lepšie. Neviem aké všetky privilégiá mali boháči, ale toto už bolo cez. Ich domy boli krajšie, ich autá boli drahšie, ich oblečenie bolo luxusnejšie a ich spôsoby vyberanejšie.
A ja som mala byť jednou z nich.
Balkón v mojej spálni sa nachádzal na bočnej strane domu, takže mi zabezpečoval výhľad aj do záhrady, ale dovidela som aj na príjazdovú cestu domu oproti. Stále tam stálo jeho čierne SUV. Prešla mnou triaška. Nenávisť obklopila celé moje telo ešte omnoho viac, keď som vedela, že Hale je nablízku. Pretože, nech akokoľvek boli bohatí, neboli svätí.
Tá nehoda nikdy nedávala zmysel. Behom jedného dňa bol prípad uzatvorený ako nešťastná nehoda vplyvom zlého počasia a keď som ako staršia žiadala z archívu spis, nebol tam. Stratený, neexistujúci. Lepšiu odpoveď som nedostala a vlastne sa so mnou ani nebavili, pretože pre nich som bola stále len decko.
Ale ja som to vedela. Niečo na tom už na milé ďaleko smrdelo a ja som bola odhodlaná zistiť čo, aj keď to znamenalo, že sa s ním budem musieť spriateliť. Ako veľmi to asi bude ťažké ?
Pre introverta ako si ty s panickými záchvatmi na každom kroku?
Radšej som si neodpovedala.
////
Susan s Patrickom ma nechali zabývať a potom ma do mesta zobrali na nákupy. Môj nový šatník sa aj tak skladal len zo základných kúskov v odtieňoch čiernej a podobných tmavých farbách. Susan to nekomentovala, nechala ma vziať, čo sa mi páči. Keď sme odchádzali premeriala si ma pohľadom ,,To je naozaj všetko čo potrebuješ? Dve tašky len so základnými kúskami?" Prikývla som. ,,Nie si veľmi spoločenská, že?" Jej ryšavé vlasy sa prívalom letného vánku rozviali po jej celej pehavej tvári. Vyzerala zvláštne, inak, ale aj tak všetky tie jej črty dokopy vytvorili nádherný celok. ,,Uhm. Nikdy som nebola moc výrečná, to skôr bola vždy...," zaťala som sa. Čo ma to napadlo? Vôbec som s tým nemala začínať. Okamžite som gumičku na ruke natiahla a pustila. Bolesť ma vracala späť do reality. Poradil mi to pred rokom Josh, ktorý ma načapal so zapaľovačom pri vnútornej strane stehna. Vyhnala som tú spomienku, ale jazvy na vnútornej strane stehien ma pomyselne pálili.
,,Tvoje dvojča?" Úprimne sa na mňa Susan zahliadela a potom ma na moje prekvapenie objala. Ruky som nechala pri tele a analyzovala pocity, ktoré vo mne jej dotyk vyvolal. Nakoniec som sa odtiahla pár krát zažmurkala, aby som zahnala myšlienky na sestru a tiež ukludnila myseľ. ,,Nemusíš o tom hovoriť. Prešla si si peklo a vyviazla z neho. Keď budeš pripravená, vedz, že sme tu pre teba," chudými úzkymi prstami mi stisla rameno a pohla sa k autu.
