Nie sme rovnakí.
Dokonca nie sme ani z jedného cesta.
Ja viem aké je to žiť a nevedieť či príde ďalšie ráno.
Ty vieš aké to je mať všetko bez toho, aby si musel pohnúť čo i len malíčkom.
Naše cesty sa však sledom náhodných udalostí opäť raz pretn...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Neznášala som návštevné dni.
Všetkých nás nahnali do prijímacej miestnosti ako výstavný kus dobytka a pretlačili pred potenciálnych adoptívnych rodičov.
Ja som však nič také nepotrebovala. Nikto nemôže nahradiť tých mojich a vlastne aké asi malo skoro osemnásť ročne dievča šance, že si ju niekto vezme domov? Všetci mi boli na smiech.
Keď hlavná ceremónia skončila vyparila som sa zadnými dverami do vedľajšej miestnosti a cez ňu ešte o jednu ďalej. Pod obrovským oknom na nízkom pódiu stál môj najbližší spoločník. Čierne, drevené piano ma vždy vábilo, len čo som vošla do miestnosti. Okno pozliepane z rôznych farebných sklíčok na čiernom dreve vytvárali pomyselnú dúhu. Prstami som prešla po jeho hladkom povrchu a potom si sadla. Zdvihla som poklop a bez premyslenia sa moje prsty začali pohybovať a stláčať klávesy. Miestnosťou sa začali rozliehať tóny piesne od Imagine Dragons Wrecked. Viečka sa mi samovoľne privreli, pretože prsty vedeli kam bez toho, aby som nad tým musela rozmýšľať. Bolo to ľahšie ako dýchať.
A potom, potom sa zabudla na všetko. Ústa sa mi pootvorili a z úst mi vyšli prvé tiché slová.
🎶These days I'm becoming everything that I hate Wishing you were around, but now it's too late My mind is a place that I can't escape your ghost Sometimes I wish that I could wish it all away One more rainy day without you Sometimes I wish that I could see you one more day One more rainy day🎶
{Tieto dni sa stávam všetkým čo neznášam Prajem si aby si tu bola, ale teraz už je neskoro Moja myseľ je miesto kde nemôžem uniknúť tvojmu duchovi. Niekedy si prajem, aby som si to všetko mohol želať Ešte jeden upršaný deň bez teba Niekedy si prajem, aby som ťa mohol vidieť ešte jeden deň Ešte jeden upršaný deň}
Posledné slova skĺzli skôr do vzlyku. Moja úbohá zdefastovaná duša. Ľutovala som, že som to bola ja kto prežil.
Až keď sa moje prsty úplne zastavili a svetlé pramene mi padali do očí, som si po sluchu uvedomila, že nie som sama. Zachytila som neposlušné pramene za ucho a otočila sa k pootvoreným dverám, odkiaľ ma pozorovalo malé dievča. Biele šaty so slnečnicami jej siahli po kolená a cez plece mala prehodenú bielu pletenú kabelku. Jej tmavé vlasy jej priliehali k bacuľatej tváričke. Sledovala som ako našpúlila peru, keď som sa k nej otočila. V živote som ju tu nevidela, čo mohlo znamenať, že je novým prírastkom, alebo sa len niekomu stratila. Dúfala som, už len kvôli nej, že to je tá druhá možnosť. ,,Stratila si sa malička?" Dievča narovnalo a vystrelo bradu. ,,Nie som maličká, už mám deväť," a s tými slovami sa pomaly začala približovať. ,,Tá melódia bola smutná. Si smutná?" Jej hnedé oči sa do mňa vpíjali. ,,Možno," utrúsila som, ,,si náš nový prírastok?" Nedalo mi. ,,Nie, ale že vraj som tu istý čas strávila, kým ma mamka s ockom neadoptovali." ,,Pamätáš si to?," chcela som vedieť. ,,Nie." Prikývla som. ,,A ty si tu už dlho?" Na to koľko mala rokov, bola až veľmi sčítaná. ,,Rok." ,,Prečo?" Jej zvedavosť ma fascinovala. ,,Pretože na svete nezostal nikto ku komu som mohla ísť." Bola ešte mladá a s veľkou pravdepodobnosťou som ju mala ušetriť krutej pravdy, ale nemala sa pýtať. ,,To je pádny dôvod, prečo byť smutná." Skonštatovala. ,,A ty si nejaká premúdrelá." ,,Mám vysoké IQ," hrdo zdvihla tvár ku mne a zastavila sa až pri klavíry. ,,A čo tu robíš? Vracajú ťa?" Malička na mňa zazrela. ,,Moji rodičia a ja sme sa rozhodli pomôcť ďalšiemu smutnému dieťaťu, aby poznala lásku." Príkro som sa zasmiala. Bolo to od nich šľachtné, ale moje ja už nič nedokázalo pretaviť do pozitívnych pocitov. ,,Smútok sa preceňuje." Na chvíľku na mňa pozerala akoby mi videla priamo do duše. ,,Prečo nie si v hlavnej miestnosti?" ,,Skoro dospelé dievča si niekto nikdy nevyberie maličká." Tentokrát prikývla ona.
