Zlomení

{11}

Violett

Mohla som sa ráno zobudiť s opicou, keď som ani nepila?

Skurvená tráva. Nikdy viac.

,,Neprišla si," Serenine konštatovanie ma vytrhlo z myšlienok. Ani som si neuvedomila, kedy rozrazila moje dvere.
Jej ružové líca perfektne ladili s jej zvedavými, hnedými očami. Na sebe už mala svoju školskú uniformu.
,,Keď som prišla, už si dávno spala," odvetila som a pozrela sa na hodinky. Okamžite som vystrelila na nohy a chmatla prvé čo som našla v skrini, keď som zistila, že mi už veľa času na prípravu do školy nezostáva. Moja hlava zaprotestovala pichnutím.
,,Ťažký večer?" Mohlo to dievča byť také vyzreté?
,,Ani si nevieš predstaviť a čo prvý deň v škole?" Opýtala som sa aby som zmenila tému zatiaľ čo som na seba hodila riflové krátke nohavice, ktoré z predu vyzerali ako sukňa a doplnila som to béžovým topom, ktorý mi končil centimeter nad lemom kraťás a odhaľoval mi tak kúsok svetlej koži. Moje telo zúfalo potrebovalo vítamín slnko.
,,Fajn. Snažím sa nepútať pozornosť, iné decká veľmi nemajú radi, keď som múdrejšia ako oni," Serena mykla plecom a oprela sa o futro dverí.
,,Ser na nich čo si myslia, za to že si lepšia ťa nemajú právo odsudzovať."
,,Majú len deväť, oni to ešte nechápu," veselo mi odpovedala, ,,oni dospejú."
Musela som sa zasmiať. Bola úžasná, Mishel by sa určite páčila.

Srdce mi nepravidelne tlklo ako by mi dávalo najavo, že súhlasí.

Vbehla som som do kúpeľne a naniesla si ľahký makeup, vlasy som si chcela zviazať do copu, ale stále som mala zo zadu na krku odtlačky. Spustila som spodné vlasy a urobila si z mojich peroxidových vlasov polovičný cop.
Nakoniec som už len schmatla batoh a vybrala sa na raňajky so Serenou po boku.

Schádzali sme dolu schodmi a ona mi rozprávala čo ju čaká.
Obe sme zastavili na poslednom schode vedúcom priamo do kuchyne, pretože sa Susan opierala o kuchynskú linku, vlasy mala stiahnuté do drdolu a ružové kostýmové šaty jej lemovali jej dokonalú postavu. Čo nás však zarazilo bolo to, kto stál oproti nej. Rýchlo som pozrela na Serenu, ktorá už s úsmevom na perách čakala kedy sa na ňu pozriem.

,,Ahojte," ozval sa veselý Travis aj keď bolo vidno, že so Susan predtým viedli nepríjemnú konverzáciu, ktorú si ani jeden z nich neužíval a určite bola o mne.
Serena sa pohla prvá. Zdolala aj posledný schod prešla okolo Travisa a z linky si vzala jablko.
,,Dobré tričko." Travis mal na sebe čierne tričko s odkazom na Game of Thrones. Povytiahla som jedno obočie, keď som si prečítala jeho nápis.

Bodaj ostrým koncom.

John Snow to povedal Aryii, keď jej dal jej tenký meč, Ihlu.

Musíš si dať maratón GoT. Najlepšie ešte dnes.

Vlasy mal na vrchu hlavy strapaté a boky vystrihané na milimeter. Vyzeral sviežo, určite lepšie ako ja.
Až keď som si ho prezrela od hlavy po päty a moja chorá myseľ zhodnotila, že vyzerá priam božský som mu položila otázku: ,,Čo tu robíš?"
,,Myslel som, že ťa vezmem do školy, keď už sme susedia." Úprimne sa usmial a ja som si musela opakovať, že on je nepriateľ.
,,Kľudne ťa odveziem ja Violett," vložila sa do toho Susan. Zrejme si myslela, že potrebujem ochranu a to moja myseľ nejako nevedela prekúsnuť, pretože vždy som tu bola len ja. Len na seba som sa vždy mohla spoľahnúť.

Možno som aj chcela máličko využiť Susaninu ponuku, ale potrebovala som sa konečne dostať k informáciám a dobre som vedela, žes sukničkár Travis je moja najlepšia voľba.

Stále som sa zo včerajška nespamätala. Moje telo ma zradilo, dovolilo Harweymu, aby mi vsunul prsty do nohavičiek a urobil ma. Hanbila som sa. Nechcela som ho už nikdy vidieť, ale tie jeho prsty, ako majetnicky do mňa vrážali, pane Bože.