Zlomení

{14}

Violett

Nikdy som nebola populárna, ľudia ma väčšinu času prehliadali, takže tento nový pocit, byť všetkým na očiam mi bol neznámy. Dokonca nepríjemný. Študenti na škole buď na mňa civeli, smiali sa a niektorí ma dokonca aj potľapkali po pleci a ten dotyk chutil ako nočná mora. Nechcený a otravný.

Prežiť šesť hodín ignorovaním zvedavých pohľadov a vyhybaním sa kráľom školy dalo zabrať. Dokonca som bola natoľko zúfalá, že som sa vypýtala skôr z hodiny, aby som si stihla kúpiť obed pred začatím prestávky a mohla ho zjesť na tribúne vedľa ihriska.

Tlak na hrudi som cítila za každým, keď som sa nadýchla. Brianine slová, ostré ako britva sa mi v mysli prehrávali celý deň, nedokázala som ich vyhnať z hlavy. Ktovie ako by sa zachovala sestra, keby ona mala také šťastie žiť.

Žije v tebe.

Ona by to dokázala. Ona by dokázala opäť žiť, Mishelin optimizmus by to zvládol. Niekedy, keď zaspávam si ju predstavujem ako by vyzerala v tomto veku. Krásne rovné svetlé hnedé vlasy by jej končili tesne nad zadkom, uniforma rozlieskavačky a húfo nápadníkov, ktorí by ju naháňali, ale ona by mala oči len pre jedného. Verná, úprimná a láskavá, taká by Mishel určite bola. Úplný opak mňa.

Panický záchvat je blízko. Trhane dýcham a snažím sa sústrediť na náramok na mojej ľavej ruke. Nemôžem sa zosypať v škole.

Sústreď sa.

Mysli na to pozitívne čo máš v živote.

Nie je toho veľa, preto radšej myslím na budúcnosť. Myslím na to, ako vypadnem z tohto štátu, prenajmem si malý bytík pri kampuse a budem študovať medicínu. Budem zachraňovať životy.

Presťahujem sa niekde, kde o mne nikto nič nevie a nikdy ani nezistí.
Dych sa mi pomaly ukľudňuje a ja prestanem zvierať náramok.

,,Violett Parker Flyer."
Vypleštím oči a zdvihnem hlavu. Pred sebou vidím Harweyho v jeho celej, pojebanej kráse. Spomienku, na jeho prsty odhodím do pomyselného koša v mojej mysli a sústredím sa len na jeho slová.

Vie kto som.

Jeho líščí úsmev je až priveľmi surový a tak len na sucho prehltnem.
,,Ako?" Snažím sa nedať na javo prekvapenie, pričom mi to ide úplne mizerne.
Harwey pristúpil ešte bližšie.
,,Chcem, aby si prestúpila na inú školu Flyer," moje priezvisko vypľul.
Zabalila som zbytky z obedu do rupsaka a prehodila si ho cez plece. Bola som pripravená na odchod. Nemala som záujem viesť túto konverzáciu.

,,Vážne ma chceš ignorovať?" Opýtal sa Harwey a zatarasil mi cestu svojim telom.
Hrdo som vztýčila hlavu, avšak bol to len na oko, vo svojom vnútri som sa dnes rútila už tretí krát. Dnes sú mi zrejme hviezdy naklonené a ja s tým spravím svetový rekord.

,,Snažím sa o to, ale si ako otravný hmyz, vždy sa vrátiš." Horkosť zaplavila moje telo, keď som mu odpovedala a v zapätí ho vystriedal šok, keď som počula jeho zvučný, ironický smiech.
,,Maličká dnes mala na obed vtipnú kašu?" Zdvihol jedno obočie a ramenom sa oprel o stenu. Ruky si zložil na hrudi a svojú ležernú pózu doplnil prekrížením kotníkov v kanadách.
,,Nehovor mi tak," zavrčala som pomedzi zaťaté zuby.
,,Prestup na inú školu," Harwey to preniesol tak, ako by to bolo niečo jednoduché.
,,To sa nestane. Potrebujem vyštudovať túto školu a nedovolím, aby mi zas niekto z vašej rodiny pokazil znova budúcnosť."
Keď som to dopovedala Harweyho viditeľne trhlo a jeho maska nezáujmu bola preč. Ako by som v jeho očiach videla výčitky, alebo ľútosť? Ani o jedno som však nemala záujem.

Znova som o krok ustúpila do strany s cieľom ho obísť, keď ma zachytili jeho prsty obtočené okolo môjho zápästia. Okamžite som trhla rukou, ale jeho stisk len zosilnel.
Stali sme vedľa seba a pozerali si do tvári. Ani jeden z nás nesklopil pohľad. On pretože to bol on a ja som už bola opäť zahalená hnevom.
,,Môžeš tu zostať, ale od brata sa budeš držať ďalej." Preniesol tým jeho arogantným tónom hlasu.
,,Nevedela som, že k tomu potrebujem tvoje zvolenie." Kútiky pier sa mu jemne zdvihli.
,,Som rád, že som ťa opäť vyviedol z omylu malička."
Opätovala som mu jeho úškľabok.
,,Zrejme by si to ale mal povedať svojmu bratovi. To on sa dnes objavil v Susaninom dome." Harweyho obočie sa zamračilo.
,,Bude sa ťa snažiť dostať do postele, si tu nová a jeho priťahuje všetko čo ma medzi nohami vagínu a keď zistí ako si dokonalo tesná, zblázni sa z teba." Jeho hlas bol tlmený a zachrípnutým, vyzeral akoby si v hlave premietal včerajšie udalosti večera.

Využila som toho okamžiku a zdvihla som ruku, ktorú mi ešte stále držal, ale nezvieral. Pritlačila som mu dlaňou na rameno a prinútila ho oprieť sa chrbtom o stenu. Tak nejako sme si role vymenili a teraz som to bola ja čo ho pritlačila k stene a zobrala mu osobný priestor.
,,A teba to Harwey prečo zaujíma? Hádam si nežiarlil, že som ho pobozkala?"
Venovala som mu pokútený úsmev a zišla rukou nižšie, pod dlaňou som cítila tlkot jeho srdca.

Jeho srdca.

,,Keby som ho necítila, neverila by som že ho máš," utrúsila som, keď som sa jeho odpovede nedočkala.
Harwey sa ako keby prebral z kómy a odhodil moju ruku preč z jeho tela. Sklonil hlavu a pozrel sa mi rovno do očí. Takto blízko som mu siahala po bradu.
,,A ty zas máš v tele niečo čo ti nepatrí." Jeho odpoveď ma pristihla nepripravenú a o krok som zavarovala do zadu.
,,Ale neboj sa, ja si ho získam a potom ho ušľapem až z neho nezostane nič," urobil krok do predu a ja som cítila jeho dych na čele.
,,Až z teba nezostane nič."
Na sucho som pri jeho vyhrážke prehltla.
,,Ale môžeš sa zachrániť, stačí ak sa budeš držať od môjho brata na milé ďaleko." Jeho zlovestný úsmev mi potvrdil, že nebol v poriadku. Nemohol byť.
,,A čo ak ma priťahuje? Čo ak s ním chcem byť?" Vedela som, že dráždiť hada bosou nohou, ale niečo vo mne mi hovorilo, že už sa nemôžem pred každým skláňať.
Ani som si nevšimla, keď sa Harwey pohol, ale o sekundu ma zvrtol a ja som sa opäť opierala o jeho hruď.

Dych sa mi zrýchlil.
,,Čo malička, máš déjà vu?" Pomaly mi opäť dlaňou prešiel po bruchu, sle tentokrát sa jeho ruka pohla smerom hore a cez tričko mi stisol ľavý prsník. Z pľúc sa mi vydral nechcený vzdych.
,,Obaja dobre vieme, že pri mne vlhneš len po jednom dotyku. To ja viem aký je pocit byť v tebe, ako sladko voniaš a ako sa okolo mojich prstov dokážeš zvierať, keď vrcholíš," nosom prešiel po mojich vlasoch až sa dostal k uchu.
,,Tvoje telo chce mňa aj tvoja zvrátená myseľ to vie, ale povedz mi ako sa vieš na seba pozrieť do zrkadla, keď vieš, že ťa prstil človek, ktorý je z rodiny, ktorá môže za smrť tvojej rodiny? Možno aj dokonca za to sám zodpovedný? Musia sa v hrobe obracať, keď toto vidia."

Harwey ma od seba odstrčil a ja som zalapala po dychu. Jeho slová boli ešte horšie ako Brianine, pretože mal pravdu. Nechala som sa zviesť Haleom. Pohltila ma hanba a hnev. Jemne sa ťahal mojimi žilami až kým nevyvrel na povrch. Ako v tranze som na odpichla od zeme a celou silou sotila do jeho hrudníku.
,,Skurvení Haleovci, ale ty Harwey si prvotriedny bastard a za to všetko zaplatíš."

Harwey urobil krok do zadu, pretože to nečakal. Pár krát zažmurkal ako by sa musel presvedčiť či je to skutočné. Chcela som mu ublížiť. Chcela som aby trpel, čakala som na jeho reakciu, ale tá neprišla.

až o pár sekúnd na to, keď ma tam nechal stáť samú, vykolajenú a ja som sledovala jeho vzďaľujúci sa chrbát som si opäť prehrala jeho slová.

Čo tým myslel, že je možno za to aj on sám zodpovedný?

V tú noc tam ani nebol.

Čo sa kurva v tú noc stalo, že potom sa ten prípad vyparil z povrchu zemského?