Zlomení

{8}

Violett

Brandona som nechala za sebou a rýchlou chôdzou došla k dverám do domu. Prsty na kľučke sa mi triasli, keď som ju pomaly stisla.

Nebudeš panikáriť.

Vnútorný hlas ma donútil pootvoriť dvere a vkĺznuť do priestorov kuchyne. Biele skrinky dokonalo ladiace s hnedými obložením a masívnymi doskami s ostrovčekom v strede, na ktorých stoja desiatky alkoholových fliaš. Vedľa nich zbadám ležať podomácky zašúlanú cigaretu a keď ju zdvihnem medzi prsty a ovoniam, zistím, že je to tráva. Skôr než si premyslím, čo spravím vložím si ju do zadného vrecka rifiel.

Prejdem rozsiahlou chodbou a nakúkam do všetkých dverí, raz sa mi dokonca podarí vyrušiť nejaký pár, ktorý si to rozdáva na sedačke. Líca mi okamžite zblknú a extrémnou rýchlosťou už zatváram dvere. Kým prejdem tento palác bude mi šesťdesiat. Minimálne.

Sem tam narazím na nejakých tínedžerov, ale nevenujú mi pozornosť. Všetci čo vošli do baraku sem prišli iba s jedným cieľom, nájsť si miestnosť pre sex. Závidím im. Síce som už nebola panna, ale ten jeden jediný sex stál za prd a pritom to neľutujem. Josh bol jediný priateľ okrem Catrin, ktorého som mala. Rozumeli si, pomáhal mi s mojimi náladami a epizódami a tak nejaký večer došlo na to, že sme to chceli vyskúšať. Pre obidvoch to bolo niečo nové, tajomné a tak sme sa rozhodli to spoločne skúsiť. Nikdy v živote sme sa toľko nenasmiali ako v ten večer. Naše neskúsené telá len tipovali ako to asi ma prebiehať, takže všetky boli nešikovné a dokonca sme si aj udreli hlavy o seba. Pri tej spomienke som sa musela usmiať. Nemohla som lepšie využiť svoje poprvé.

Dlaňou som pootvorila dvere a vošla do malej knižnice.  Svetlo sem dopadalo z vonkajšej terasy.  Krb v stene bol honosný a na jeho parapete stála jedna jediná fotka. Haleovci v plnej krase. Ich matka mala na sebe červený overal a hnedé vlasy jej splývali až pod prsia. Róbert mal na sebe trojdielny oblek vo farbe piesku. Po jeho pravici stála mladšia verzia Travisa a vedľa matky Harwey. Už vtedy mal Harwey neprítomný pohľad, bolo vidieť, že z fotenia nie je nadšený.
Prišlo mi z nich zle. Ja takúto fotku už nikdy nebudem mať.

Svetlo na terase zrazu zhaslo a ja som sa ocitla v tme. Prstami som nehmatala rímsu krbu a prechádzala po nej. Potrebovala som sa dostať k dverám, ktoré boli tuším vpravo za mnou. Urobila som krok do strany a zakopla o kreslo. Dlaňami som stlmila pád a okamžite nadvihla hlavu, keď som počula zaškrípanie dverí. Možno to neboli tieto, keďže sa do knižnice nedostali žiadne svetlo. Aj tak som tu nemal čo robiť. Nadvihla som sa z kolien a opäť sa postavila na chvejúce sa nohy.

Ticho pretínali iba tikajúce hodiny, ktoré som predtým vôbec neregistrovala.
Opäť som urobila teraz už opatrnejší krok dopredu a potom ďalší až kým som nenarazila do niečoho tvrdého, čo dýchalo.
Do prčiš.

Zavrčanie mi spôsobili na tele zimomriavky. Nepotrebovala som ani skurvený zrak aby mi bolo jasné o koho ide.
,,Bežne sa zakrádaš domov, do ktorého ťa nikto nepozval?" Harweyho hlas bol hrubý a mne sa okamžite v mysli vynorili spomienky z dnešného poobedia.
,,Tvoj brat ma pozval," úsečne som odpovedala a odtiahla sa od jeho tvrdej hrudi.
,,Samozrejme, že áno. Tvoje nohy sú jediné na škole, ktoré sa pred ním ešte nerozkročili."
Absencia svetla mi dodávala odvahu. To, že som nevidela jeho temný pohľad, skoro až čierne oči skrývajúce jeho nenávisť mi pomáhala udržať si myseľ čistú, až na fakt, že som si až príšerne dobre uvedomovala jeho blízkosť a jeho korenistú vôňu zmiešanú s tabakom.
,,Tak to aby som to išla zmeniť," nadvihla som hlavu, hoci to nemohol vidieť.
Počula som ako si šmatral vo vrecku a potom som videla osvetľujúci plameň zo zapaľovača. Zdvihol ruku a pridržal si ho kým si nezapálil cigaretu. Ten malý plamienok mu osvetlil natoľko tvár, aby som mohla vidieť jeho pohľad, ktorý sa sústredil len na mňa, pretože Harwey vyzeral ako by sa narodil v temnote a vôbec mu neprekážala, ako by s ňou bol tak stotožnený, že ju už bral ako svoju neoddeliteľnú súčasť.