Zlomení

{19}

Violett

Piatkové ráno sa nieslo v upršanom móde. Na parapet bubnovali malé kvapky dažďa a mne sa nechcelo opustiť to teplo. Možno ani tú vôňu, ktorá tu po Travisovi zostala.

Za to, čo sa včera stalo som si chcela nafackovať, ale nemohla som poprieť že som to chcela. Chcela som cítiť na tele jeho dotyk. Bol to príšerný nápad, ale nič lepšie som nezažila.

Nakoniec som predsa len vyliezla z postele a otvorila balkónové dvere. Vykukla som smerom na ulicu, keď akurát štartovala motorka.
Harwey.
Ďalšia osoba, za ktorú som si mala nafackovať. Čo sa stalo u nich doma bola chyba. Za jeden týždeň som dovolila, aby obaja nado mnou získali moc a prevahu. Čudným spôsobom ma obaja priťahovali. Zvráteným spôsobom sa mi to páčilo.
Čo to o mne hovorilo?

Že si vo väčšej riti ako si kedy tušila.
Že si kurva.

Och môj bože. Toto všetko musi prestať.

Sústreď sa.

Dvere do izby sa pootvorili a dnu vkĺzla Serena.
,,Ahoj," pozdravila som ju, počkala kým sa zvuk odchádzajúcej motorky úplne nestratí a vošla do izby.
,,Čo robíš?"
Prešla som pohľadom po jej uniforme a žltej mašličke, ktorú mala vpletenú do vlasov.
,,Chystám sa do školy." Odpovedala som jej a vybrala sa do skrine pre oblečenie.
,,Na balkóne?" Prezieravo na mňa pozerala.
,,Púšťala som čerstvý vzduch do izby," mykla som plecom a vytiahla som z vrchnej poličky bordový rolák a čierne rifle s trakmi.
,,Si si istá, že to nemalo nič spoločné s Harweyim a jeho odchodom?" Nadvihla obočie a ja som preklínala jej prezieravosť.
,,Vôbec a teraz ak dovolíš potrebujem sa nachystať."
Serena sa len opäť zasmiala a pokrutila hlavou ako dospelák karhajúci dieťa, čo bolo úplne postavené na hlavu, keďže mala len deväť rokov.

Keď som sa obliekla a vlasy si zaplietla do vrkoča, vyšla som z izby, kde na mňa čakali všetci domáci.
Susan sa na mňa usmiala.
,,Dobré ráno," oplatila som jej úsmev aj keď ten môj bol o trochu viac silený ako som zamýšľala.
,,Poď daj si raňajky pred tým ako ťa hodím do školy. "
Sadla som si vedľa nej s nabrali si na tanier toust.
,,Vybrala si si nejakú autoškolu z tých letákov?" Opýtal sa ma Patrik.
,,Kľudne môžete vyhrať ktorúkoľvek, najlepšie však tú čo je najbližšie, aby som ďaleko nemusela dochádzať." Zahryzla som do toustu a dúfala, že tým je naša konverzácia u konca.
,,Dobre, dnes ťa zapíšeme na jednu a ak všetko pôjde hladko, kurz začneš v pondelok."
Prikývla som dojedla toust a zapila ho pomarančovým džúsom.
,,Dobre. Môžeme vyraziť?" Susan si utrela ruky do utierky a vstala.

Travis sa dnes ráno neukázal a moju malú časť to zamrzelo. Odišiel bez rozlúčenia akoby to čo sa včera stalo vôbec nič neznamenalo. A možno pre neho to ani nič neznamenalo. Obrnila som sa hrošou kožou a otvorila vchodové dvere. Sadla som si vedľa Susan a počkali sme kým sa dovalí aj Serena.
Ticho v aute bolo neznesiteľné.
,,Seri, ako sa ti darí v škole?" Preťala som ticho keď už sa nedalo viac zniesť.
,,Dobre, máme veľký projekt na prírodovedu, musím pozbierať čo najviac listov, vysušiť ich a urobiť herbár, v ktorom všetky tie listy priradíme k stromov."
,,Nechceš s ním pomôcť?" Ponúkla som sa. Potrebovala som sa niečím zamestnať, aby som prestala myslieť na susedov, ktorých mám nenávidieť nie túžiť po nich.

Moje telo je zvrátene.

,,Myslíš, že to nezvládnem sama?" Osotila sa Serena a ja som prekrútila očami.
,,Nie, samozrejme že nie, len som myslela, že by sa ti hodila spoločnosť, keď sa budeš prechádzať po lese."
Na chvíľku sa nad tým zamyslela, ale potom súhlasila.