Zlomení

{24}

Violett

Nemala by som sa takto cítiť.

Ale prečo mám potom na tvári ten priblblý, blažený úsmev?

Cez nezatiahnuté žalúzie sa ku mne ťahajú dnešné prvé slnečné paprsky. Zrejme aj posledné, nakoľko leto nás už dávno opustilo. Za sebou cítim teplé Travisove telo. Nechcem sa ani pohnúť, aby som ho nezobudila. Jeho hruď sa dvíha v pomalých nádychoch a vždy sa jemne otrie o môj chrbát. Chcem si tento okamih pamätať do konca života. To ako vnímal moje telo, ako mi nežne prechádzal prstami po každom kúsku tela, aj po tej zjazvenej koži, ktorej sa stránim dokonca aj ja.

Jeho vôňa je všade. Svalnaté predlaktie ma drží pevne na odhalenom bruchu. Srdce mi ide vyskočiť z hrude.

Kvôli všetkému.

Kvôli Travisovi.
Kvôli Harweymu.

Keď som prišla včera domov. Plakala som. Nie kvôli sestre, nie kvôli rodičom, kvôli nemu.

Nebol to panický záchvat plaču, kedy som sa nedokázala ani nadýchnuť, bol to proste len smútok, ktorý drtil moje telo. Obaja sme boli skúšaní osudom, ale každý inak. Každý jeden si odniesol iné jazvy a nedalo sa ani povedať kto na tom bol horšie. Cítila som zármutok za mojou stratou, cítila som sa sama a opustená, mala som jazvy, ktoré mi každý deň pripomínali moji stratu, ale on bol psychicky na úplnom dne. Videla som tú rozpoltenosť v jeho očiach. Videla som na ňom ten neutíchajúci vnútorný boj, ktorý každý jeden deň zvádza.
Videla som naňom, že nechcel moju ľútosť, chcel pochopenie.

Očami som blúdila po izbe. Nebola šanca, že by som opäť zaspala. Pohľad mi zavadil o posledný šuflík pracovného stola, kde som schováva výtlačky z novín. Môj mozog ich potreboval znova držať. Pripomenúť si všetko čo som stratila, pretože som nemohla cítiť len šťastie. Ako by mi moja myseľ chcela zakázať tento pocit, pretože som naňho nemala právo.

Travis sa pomrvil a perami sa mi obtrel o krk.
,,Prečo nespíš?" Jeho chrapľavý hlas mi postavil na tele všetky chĺpky.
,,Nemôžem spať."
,,Kvôli mne?" Cítila som ako sa telom obtrel o mňa.
Mravčanie v podbrušku opäť ožilo a narástlo do závratných výšin, keď som na zadku pocítila jeho začínajúcu erekciu.
,,No teraz už áno."
Stále chrapľavým hlasom sa zasmial.
Travisova ruka sa zatúlala k mojim kraťasom a prstami skĺzol pod ich lem.
Zaúpela som. Okamžite som pocítila túžbu po uspokojení.
,,Tak v tom prípade.." prešiel mi ukazovákom po mojom klitorise a ja som si kúsla do spodnej pery, aby sa mi z úst nevydral hlasný ston.

Lenivo mi prechádzal po zdutom pahorku, keď som za dverami počula kroky.

Okamžite som stuhla.
Na krku som cítila jeho usmievajúce pery.
Zjavne si to riziko užíval.

Jedným drsným zatlačením mi prstom vošiel do útrob môjho tela.

Pritlačila som sa mu zadkom o erekciu a obtrela som sa o ňu.
,,Ničíš ma." Z jeho úst vyšiel povzdych a ja som sa musela sama pre seba usmiať.
Zlatlačil mi na citlivé miesto a ja som sa k nemu otočila tvárou. Perami som našla tie jeho a okamžite ma vpustil dnu. Jazykom som mu prechádzala po tom jeho a jeho prsty zrýchlili.

Úplne som zabudla na svet okolo mňa. Moje zakňučanie muselo byť až príliš hlasné, pretože sa cudzie kroky zastavili pred mojimi dverami.
,,Violett je všetko v poriadku?" Susanin hlas ma vytrhol z raja.
Odtrhla som sa od Travisovich pier a videla som na jeho tvári vyzývavý úškrn.
,,Áno, len som mala zlý sen."
,,Tak zlý vravíš?" Travisove tiché slová ma zašteklili na uchu a jeho sa znova začali hýbať vo mne.
,,Donesiem ti vodu, hneď som u teba." Vzďaľujúce kroky ma okamžite vytrhli z jeho zovretia.
,,Musíš ísť." Po zemi som hľadala jeho oblečenie a následne ho po ňom hádzala.
,,Nechce sa mi." Provokatívne sa zasmial.
,,Padaj, vyhodím ťa tým balkónom aj keď budeš nahý."
Travis si prešiel po strapatej štici a lenivo sa zdvihol z mojej posteli. Z úst mu stále nezmizol ten úsmev, z ktorého mi vlhli nohavičky.