Zlomení

{9}

Violett

Zatvorím oči a dúfam, že keď ich znova otvorím bude preč. Že to bolo všetko len výplodom mojej fantázie, že vôbec som nepočula Travisov hlas, že tu vôbec nikdy nebol.

,,To, že zatvoríš oči, neznamená, že sa vyparím Violett," Travisov vyčítavý hlas je ešte horší ako odsudzujúci.

Sakra.

,,Očividne," šklbnem pohľadom k nemu. Stále tam stojí a neveriacky na mňa hľadí. Všetko je lepšie ako ľútosť.
Netuším ako to je možné, ale on zostáva kľudný, ako by výjav, že sa niekto sebapoškodzuje bol pre neho normálny, také prirodzené, že v utorok sú lasagne a v sobotu nie je škola.
,,Čo žiadne prednášky typu, maj rozum?" Opýtala som sa a zdvihla zapaľovač v ruke. Sledovala som malý plamienok a stále vnímala štípanie na vnútornom stehne. Nemalo cenu predstierať, že to čo videl sa nestalo.
,,Mal by som?" Jeho telo sa zviezlo vedľa mňa na drevenú podlahu. Ramená sa nám dotkli a na malý drtivý moment mi to prišlo príjemné, jeho blízkosť ukludňovala.

,,Mal by si ma nechať tak," skôr než som stihla zaprotestovať, schmatol mi zapaľovač z rúk, chvíľu si ho prehadzoval pomedzi prsty, než ho škrkol a prstom začal prechádzať po plameni vo vzdialenosti, že mu to nemohlo ublížiť.

Ja by som ho rozhodne dala nižšie.

,,Zjavne ti byť sama neprospieva," chlapčenský sa uškliabil a ja som ho za to nenávidela. Za to ako optimisticky celý vyzerá, za jeho rodičov, za to že on bol v aute, ktorému sa nič nestalo, pretože cítiť nenávisť bolo vždy lepšie ako cítiť prázdnotu.

,,Celý život som sama Hale a zvládam to," odtušila som a zapozerala sa na jeho profil, ktorý odrážal vzdialené svetlo. Dokonale črty tváre a rovný malý nosík, museli vytesať samotní bohovia. Obaja Haleovci boli precízne krásni, ale každý svojim spôsobom. Travis vyzeral vždy dobre naladený, usmieval sa a za každým ukazoval svoje biele perličky a jamky v lícach, svetlo orieškové vlasy mal stále strapaté a občas mu až spadali do hnedých očí. Jeho svaly boli dielom zrejme každodenného posilňovania a tetovanie na ruke končiace na hrudi mu dodávalo vzhľad zlého chlapca, alebo proste to bol len magnet na ženy, zatiaľ čo jeho brat bol dokonalý úplne iným spôsobom. Temné oči, ľadový pohľad a šlachovité telo bolo o čosi vyššie ako to Travisove. Harwey bol vo svojej celej podstate temný ritier, ktorý nechcel nikoho zachrániť, ani seba. Niekde v jeho mysli bol ešte viac rozsekaný ako ja, ale on to dokázal vytesniť, nepoložiť sa. Vytesal sa na dokonalú zbraň, ktorá nič necíti. Krátky zostrih na ježka mu pridával na mužnosti a štíhle telo zahalené v čiernej mu vždy obopínali každý brušný sval.

Nenávidela som už len ich podstatu. Z ich dokonalosti sa mi robilo zle, ale aj napriek tomu ma vždy uchvátila.

,,Pretože nič iné nepoznáš, ale nie je to tak, že by si nemohla nájsť priateľov, je to preto, že si sa tak rozhodla," opáčil Travis.

Ešte väčšmi som nenávidela rozumného Travisa.

Prstami som prešla po leme kraťás a stiahla ich nižšie. Teplo, ktoré mi dodával plameň bol preč, tak ako aj moja košeľa. Prešla som dlaňou po zadnom vrecku, kde som našla cigaretu. Vytiahla som ju z vrecka a pretočila medzi prstami v úrovni očí.
,,Okradla si vlastného hostiteľa?" Travis sa zasmial, ale neunúval sa mi ju vziať. Nebola to výčitka iba popis skutočnosti.
Len som mykla plecom. Vietor mi narazil na odhalené ramená a striaslo ma.
Dokonalý Travis si to všimol a stiahol zo seba svoju čiernu mikinu a podal mi ju. Nadvihla som obočie ako nesúhlas, ale Travis mi ju hodil do lona, tak som si ju vzala.

To je to najmenej čo pre teba môže spraviť.

,,Díky," pretiahla som si mikinu cez hlavu a okamžite na moje zmysly zaútočila ovocná vôňa s nádychom levanduly a so zavretými očami som si užívala mäkkú latku na mojom tele.