Bacuľka

9.

Išla som na hodinu. Boris už bol v triede. Sadla som si na opačnú stranu ako on.

"Hej! To je moja lavica. Zmizni!" stála nado mnou Aneta. Čo si o sebe tá krava myslí? Mohla som urobiť dve veci. Vzoprieť sa jej a nechať si lavicu. S tým som nemala veľa skúseností. Nikdy som to nerobila. Nemala som na to. Bála som sa. Alebo ísť si sadnúť bližšie k Borisovi. Pozbierala som všetku odvahu. "Za to, že si pekná nemusíš ma odtiaľto vyhadzovať. Sú tu aj iné voľné lavice." Aneta nadvihla obočie akoby som nemala na ňu hovoriť a odkráčala. Vydýchla som si. Povedať svoj názor nie je až tak ťažké. 

Po hodine som rýchlosťou svetla vyšla z triedy, aby som sa nestretla s Borisom. Hanbila som sa na neho len pozrieť. Čo si o mne asi myslí? Že som totálny psychopat? "Júlia. Počkaj. Máš chvíľku?" Stŕpla som. Pomaly som sa otočila. "Anetu si parádne odbila." "Čo chceš, Boris?" spýtala som sa. "Ja...Len či si už v pohode. Musíš mi sľúbiť že sa už nikdy nep..." Skočila som mu do reči: "Nevyslovuj to! Nechcem sa o tom rozprávať. Ty mne sľúb, že to nikomu nepovieš." "Len ak sa o to už nikdy nepokúsiš." odpovedal. Prikývla som. Chcela som odísť, no musela som sa spýtať: "Prečo sa o mňa zaujímaš?" "Ty, keby si niekoho videla ako sa trápi a ako sa pokúša o sam..." zmĺkol no potom zas pokračoval. "Nechcela by si mu pomôcť? Vedel som o tom len ja a cítil by som sa otrasne, keby si sa o to pokúsila znovu a ja by som pre to nič neurobil." vysvetlil mi. "Aha" prehltla som a on odišiel. 

Bola som sklamaná. Myslela som si, že mu na mne záleží. No on si myslí, že som úbohá a potrebujem pomoc. 

..........

Čuste! Páči sa vám Boris? Ako ho vnímate? Či ešte neviete akú máte o ňom mať mienku?  nó a bacuľka nám konečne niečo povedala. Je to lepšie, keď je tam viac priamej reči? :) všeliake komenty do komentára poprosím :DD