Bacuľka

21.

Konečne prešiel víkend.A neviem sa dočkať matematiky, ako budem celú hodinu čumieť Borisovi na chrbát. Áno, viem, že som čudná.

Aleluja! Obed! Som tak hladná. Vzala som si tácku aj s jedlom a šla si sadnúť na moje obvyklé outsiderské miesto. "Ahoj." pozdravila ma Sára, keď šla okolo. Samozrejme som akurát mala plné ústa. Usmiala som sa na ňu. "Nejdeš si sadnúť k nám?" Hlavou ukázala smer ku ich stolu. Veľmi milé od nej, ale ani v najmenšom som nemala chuť počúvať ich a ich posmešky. "Radšej nie." Sára s pochopení odišla. Zrazu sa zjavila Kika a sadla si oproti. "Čau. Meškám. Bola som na doučku z fyziky." oznámila a pustila sa do jedla. "Donesiem ti čaj?" spýtala som sa, keď som dojedla. Kika sa usmiala. "Ďakujem." Ako som brala čaj, počula som za sebou rehot. Tipujem Anetin hlas. Pridali sa aj niektorí ostatní. Dokelu. Prečo sa zas smejú? S nechápavým pohľadom som Kike podala čaj. "Máš na zadku minimálne tri žuvačky." vysvetlila mi. Už zas na zadku? Akoby to niekto robil naschvál. Vždy sa niečo udeje. Kedy to konečne prestane? V očiach som mala slzy. Poobzerala som sa po jedálni. Sedel tam Boris. Aj on sa pozeral na mňa. Mal súcitný pohľad. Už zasa. Doriti! Ja už nechcem. "Stretneme sa pred školou." oznámila som Kristín a ušla som.

Ja chceeem jedló. Idem z obedu, ale aj tak potrebujem. Nemôžem! Dýchaj zhlboka. Upokoj sa. Nič zlé sa nestalo. Schovala som sa na wcka a spravila 50 drepov, aby to bolo v pohode. No nebolo.

..........

Ahojte. Trošku som sa zamotala...Držte palce prosím. :)