Ďalší deň v škole sa začal čudne. Všetci náhodní okoloidúci sa na mňa divne pozerali, niektorí sa aj smiali. Nieže by sa takéto veci často nediali, ale dnes to bolo naozaj čudné. Zmätene som sa šla prezuť. Kristín ma dnes ráno v šatni nečakala. Na skrinke som mala sprejom napísané: SKRINKA TLUSTÉHO ŠPRTA! a pod tým: NEDÁM TI ODPÍSAŤ ÚLOHU A NIE SOM TLUSTÁ! Nechápavo som pokrútila hlavou a šla do triedy.
Pred hodinou som ešte išla na záchod. Niekto mi rovno pred nosom zatvoril dvere. Keby že pred nosom, ale do nosa. Pocítila som silný úder a krutú bolesť. Počula som za dverami smiech. Rukou som si zakryla nos. Na dlani som cítila niečo mokré. Oh nie, tečie mi z nosa krv. Či som chcela,alebo nie, musela som vojsť na wécka. Za dverami už nikto nebol, takže som nevedela, kto mi to urobil. Na nos som si pridržala vreckovku. Toto bude ťažký deň, pomyslela som si. Počkala som, kým mi prestane tiecť krv a šla na záchod. No jasné, to preto ten blbý pocit, k tomu všetkému mám krámy. Určite som vykročila ľavou nohou z postele. Zamyslela som sa, ako som ráno vychádzala z postele, no na nič som neprišla. Väčšinou nebývam poverčivá, ale naozaj mi niečo nehrá. V tom zazvonilo. Dokelu! Budem meškať.
..........
Jupí, ja sa tak teším na ďalšiu časť. :) :D Už mám 1000 pozretí.. Ani neviete, aká som šťastná. ĎAKUJEM vám všetkým zlatíčka ^_^
https://www.youtube.com/watch?v=SzE3kNUWA9s .....asi 4krát za sebou, kým som nedopísala. :D
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...
