Do obedára som si nakrájala mrkvu, papriku a paradajku. Hodila som ho do tašky a šla do školy. Zdravá strava musí byť, aj keď niekedy by som najradšej zjedla aj päť ton čokolády.
"Vysvetlíš mi to, prosím?" otočil sa ku mne Boris na matematike. Pozerala som sa mu rovno do očí. Spomenula som si na moju nešikovnú scénku v kabínke. On je tak krásny. "Ja-jasné." zakoktala som sa. Nevedela som sa na príklad sústrediť, len som čumela do zošita. "Vieš čo? Odpíš si to. Vysvetlím ti to cez prestávku." podala som mu môj zošit. Panebože, prečo mi tak bije srdce. Môj tep sa asi zvýšil na 120. "Okey." Otočil sa aj z mojím zošitom. Celú matiku som bola totálne mimo.
"Kristííín!" Bežala som za ňou hneď po hodine. "Vysvetlíš mi prosím matiku?" milo som sa na ňu usmiala. Kristín ostala zarazená. "Júlia Chubbyová chce vysvetliť matematiku? Tebe to nejedneie neprospieva." vyhlásila. "Keby že len nejedenie. Za všetko môže Boris." priznala som sa jej. "Zamilovaná? Ja som to tušila." povedala celá rozžiarená. "Neliezol ti náhodou na nervy, keď ti chcel pomôcť?" jej tvár sa urovnala do neutrálneho stavu. "Ja neviem. On je tak krásny, milý, dobrý a nezáväzný. Keby si len vedela Kristín. Povedal mi, že to nerobí pre mňa, ale pre jeho dobrý pocit." zosmutnela som. "Toto ti povedal?" čudovala sa. "Nie doslovne." upresnila som.
..........
Zdravím. Nešla som spať, ale miesto toho som napísala novú časť. :D prosím do komentíku názor a vote. :D ináč nevedla som aké jej mám dať priezvisko :DD mám pocit, že niekedy píšem čudné veci, ak hej zastavte ma prosíím. :D
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...
