Vyspala som sa zo včerajšej, deprimujúcej príhody. Vonku svietilo slnko. Do misky som si nasypala cereálie. Na chladničke som zbadala lístoček z nápisom: "Dnes prídem neskôr." Mama už doma nebola. Pobrala som sa ja do školy.
Hneď ako som vošla do školy, zbadala som pri skrinkách stáť Kristín aj s Borisom. "Všetko najlepšie!" povedali naraz. "Čo všetko najlepšie?" Bola som zmetená. Až potom mi to došlo. Ja mám dnes narodeniny a som na ne zabudla. S mamou sme narodeniny neoslavovali a do nedávna som nemala kamarátov. Niet mi divu. Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia. Slzy sa stali mojou takmer každodennou súčasťou. "Ďakujem." usmiala som sa. Kristín v ruke držala predplatenú permanentku do fitka na 10 dní. "To máš od nás." usmial sa aj Boris. Začala som sa smiať. Taký darček by som nečakala ani naozaj. Sú takí podarení. A neverím že mi Boris blahoželá k narodeninám. Prečo mi Boris blahoželá k narodeninám? Prestala som sa smiať a on akoby mi čítal myšlienky. "Kristín mi povedala, že máš narodky a že ti mám zablahoželať." "Spolu sme vymysleli darček. Máš z nás radosť?" pridala sa Kristín. "Áno ohromnú. Ďakujem." môj úsmev bol úprimný. "Tak čaute." povedal Boris. On odišiel.
"Ty čo si mu natrepala?" zaujímalo ma. "Len že budeš šťastná, ak ti zablahoželá." povedala jednoducho. Mám ju rada.
..........
Ďalšiaaaa :D jupí mám z nej radosť. Už viem kam to smeruje. :)
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...
