Bacuľka

12.

Ráno už v mojej izbe nebola. Na posteli som našla poskladané pyžamo. Odišla. Neviem kedy, neviem ako. Len dúfam, že už nebola v takom zúfalom stave, že by si mohla niečo urobiť. Keď si spomeniem, čo som chcela ja urobiť v takomto stave, je mi zle.

Na raňajky som si dala čaj a dva rožky s nutellov. 

Ako sme sa s mamou dohodli, hneď sme vyrazili nakupovať. V aute vládlo ticho. S mamou sme si nikdy nemali čo povedať. Obe zaujímalo niečo úplne iné. 

"Toto tričko ujde. Čo myslíš?" v ruke som držala svetlomarhuľové elegantné tričko s čipkou na spodu okolo pása. "Ujde? Musíš nájsť také, na ktoré povieš, že je perfektné." vysvetlila mi ako to robí ona. Prechádzala som sa po obchode. Celá šťastná brala len tie "perfektné" veci. Tričká, košele, svetre, blúzku a džínsy. Mama mi poradila krásny kardigán. Rozbehla som sa ku kabínkam. Bez premýšľania som do jednej vbehla. "Hups! Sorry... Ja som nechcela tu takto vbehnúť...Boris? Čo tu robíš?" nehibne som tam stála a čumela na neho. On je tak krásny. Mal úžasnú postavu. Také milé strapaté vlasy a tie hnedé oči. Panebože! Zrazu som bola celá červená. Ešte stále som tam stála a nedalo sa mi odísť. "Ahoj. Skúšam si tričko? A ty tu ešte stále stojíš." pozrel sa na mňa. V tom okamihu ma už nebolo. Taký trapas. Určite videl ako sa na neho pozerám a tú červeň tiež určite neprehliadol. 

S mamou sme obehli ešte zopár obchodov. Nakoniec som si kúpila ten kardigán, čo mi mama poradila, tmavú blúzku na gombíky, džínsy, rukavice a náhrdelník. Mama si kúpila oranžovožltú šatku. "Ideme na zmrz..." zasekla som sa. Mama by mi v živote nekúpila zmrzlinu a vynadala by mi, že som už dosť tučná. "Ale na kávu môžme zájsť." Mama vedela, na čo myslím.

Sadli sme si ku stolu. Mama si položila kabelku a začala rozhovor. "Meníš sa dievča. To sa mi páči. Zaujímalo by ma, kedy ti to došlo. Celý čas som sa ti to snažila povedať." Typická mama. "Nezmenila som sa vďaka tebe, mama." objasnila som jej. "Tak potom ti tá tvoja Kristína otvorila oči." hádala. Myslím, že na zmenu som potrebovala štipku lásky, ktorú som u mami nenašla. A bolo mi to ľúto. "Áno Kiku mám veľmi rada a ako ide tvoj nový projekt?" Chcela som zmeniť tému. Mama je úspešná architetka. Momentálne pracuje na vile pre nejakého zbohatlíka. 

Večer v posteli som premýšľala nad Borisom, Kikou a Sárov. Jak ja budem šťasntná keď ich zajtra uvidím. Boris mi v podstate zachránil život a nemôžem ho spustiť z hlavy. Kika ma vytrhla zo šedného života  a pomohla mi zvládnuť posmešky. Už som sa nad nimi nezamýšľala. Dúfam že Sára príde do školy. 

..........

Ahoj. Ďalšia časť vyžmolená. :D názor? Do komemtu a chcem kritiku, chcem vedieť čo sa vám nepáči, aby som to mohla vylepšiť :)