Bacuľka

18.

Na pyžamo som si navliekla hrubošnú bundu a na ešte stále mokré vlasy čiapku. Vyšla som von. "Ahoj. Prepáč, nechcela som ťa vytiahnuť z postele." povedala, keď si ma prezrela. "To je v pohode. O čo ide?" zaujímalo ma. Sára sa mi v škole vyhýba. "Môžem ešte jednú noc?" spýtala sa potichu. To myslí vážne? Vyzerám ako hotel zdarma? "Prečo?" nadvihla som obočie. "Ja ti to všetko vysvetlím. Viem že bolo odo mňa hnusné. Nič som ti nepovedala a vyhýbala som sa ti. Prepáč. Nemohla som zniesť, že som potrebovala pomoc." A pomoc od niekoho, ako som ja, doplnila som si myšlienku. "Ale vysvetlíš mi, čo sa deje však?" bola som zvedavá. Prikývla.

"Mala som dokonalý život, až kým mi nezomrel straší brat, ktorý býval v Anglicku. Vtedy sa to začalo. Zrazu som sa cítila osamelo, nemohla som to zniesť. A ani rodičia. Obaja začali piť. Odrazu som nebola pre nich nikto. Postupne zabudli, že majú ešte dcéru. Nemôžem to zniesť. Došlo mi, že som nestratila len brata, ale aj rodičov. Nikdy ma nemali v láske. Ináč by ma neignorovali. Dnes sa otec zase opil. Nemôžem sa vrátiť domov." Sára hovorila pomedzi vzlyky. "Prečo neprespíš u Andreja?" Pokiaľ viem, je to jej frajer. "Vybodol sa na mňa. Keď videl, že mám problémy a nie som taká ako pred tým, začal chodiť za Anetou. Ten debil ma mal podržať. No on urobil presný opak. Nenávidím ho!" Plakala a kričala naraz. Bolo mi jej ľúto. Úplne som chápala ako sa cíti. Nemala nikoho pri sebe. Ja som sa vtedy napchávala jedlom. Ona mala rada aspoň samu seba. Objala som ju. "Môžeš u nás prespať kedykoľvek budeš chcieť." oznámila som jej so slzami v očiach. 

..........

Jupíí. :) ďalšia časť napísanááá :D Nejaké otázky? :)